Prihliada sa na vek dieťaťa
Dieťa má právo byť informované o tom, že sa vedie konanie, ktoré sa ho týka, a súd je povinný názor dieťaťa na vec zisťovať, ak je dieťa už dostatočne veľké na to, aby sa samé dokázalo vyjadriť.
„V praxi sa zisťuje názor 5 až 6-ročných detí, u menších detí výnimočne. Čím je dieťa staršie, čím viac si dieťa dokáže uvedomiť aj následky striedavej starostlivosti, teda čo takáto starostlivosť bude pre neho znamenať, tým viac súdy na názor dieťaťa prihliadajú.
Pri 13 až 14-ročných a starších deťoch súdy spravidla názor dieťaťa rešpektujú v celom rozsahu. Ak sa dieťa vyjadrí jednoznačne, že chce byť s oboma rodičmi rovnako, nesúhlas jedného z rodičov na tom v zásade nič nezmení,“ hovorí Miroslava Dobrotková, advokátka z AK Zahradnikova.SK.
Spôsoby zisťovania názoru dieťaťa
Súdy zisťujú názor dieťaťa rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa. „Pri starších deťoch súdy vykonajú pohovor s dieťaťom samy. Takýto pohovor však prebieha v neformálnej atmosfére, iba za prítomnosti sudcu a súdneho zapisovateľa. Niektoré súdy majú na pohovory s deťmi zariadené špeciálne miestnosti, niektoré sa však rozprávajú s deťmi priamo v pojednávacej miestnosti, vždy však aj v neprítomnosti rodičov,“ hovorí Dobrotková a pokračuje:
„Rozhovor s deťmi tiež vykonávajú zamestnanci úradu práce sociálnych vecí a rodiny, či už sociálni pracovníci, alebo psychológovia, ktorí majú skúsenosti s komunikáciou s deťmi a vedia odhadnúť, či dieťa spontánne hovorí svoj názor, alebo je možnosť, že je jeho názor ovplyvnený. Pohovor spravidla prebieha priamo na úrade v dohodnutom čase, alebo ho pracovník vykoná počas šetrenia v domácnosti rodiča, ak sa tam dieťa nachádza a je ochotné komunikovať.“
Znalecké dokazovanie
„Vo vážnych prípadoch, najmä ak je konflikt medzi rodičmi vyhrotený, alebo sa rodičia navzájom podozrievajú z manipulácie s dieťaťom, prípadne dieťa hovorí veci, ktoré nie sú u dieťaťa jeho veku vhodné či bežné, súd nariadi znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalec zistí aj názor dieťaťa. Znalec sa pred vypracovaním posudku opakovane stretne s dieťaťom, dieťa vyšetrí v prítomnosti rodičov aj v neprítomnosti rodičov, skúma, ako dieťa reaguje na toho-ktorého rodiča, ako sa vyjadruje a podobne,“ hovorí advokátka. Znalec robí vyšetrenie dieťaťa nielen prostredníctvom rozhovoru s ním, ale aj prostredníctvom hier alebo kresieb.
„Na záver znalec navrhne, aká forma starostlivosti o dieťa sa mu javí v danej situácii najvhodnejšia.
Ak je dieťa príliš malé, jeho názor sa neskúma, ale súd o jeho starostlivosti rozhoduje na základe tvrdení rodičov, zistení sociálnej kurately a vlastných zistení v súdnom konaní,“ uzatvára Dobrotková.
Ďalšie články s podobnou problematikou:
U mamy, u otca – alebo na striedačku?
Ako sa určuje výživné pri striedavej starostlivosti?
