Áno, raz príde deň, keď sa vaše dieťa začne hnevať, bude dupať, hádzať hračky, kričať a možno aj všeličo iné. Nejako tú situáciu ustojíte a možno si čo najrýchlejšie naštudujete, ako správne reagovať na hnev dieťaťa. Pri troche šťastia nájdete nejakú tú rozumnú radu, ale keď ju skúsite aplikovať, akosi nefunguje. Dieťa v afekte začnete objímať, no ono vás kope a hryzie.
Drobec, ktorý potrebuje objatie, naopak, dostane pár výchovných po zadku. Tak teda, milý pán odborník, príď ku mne domov a ukáž mi, ako tvoje rozumy preniesť do praxe, pomyslíte si. V duchu viete, že na vašej reakcii záleží, že dieťa sa učí príkladom, že to nechcete pokaziť. Ako na to?
1. Pátrajte po príčine hnevu
Je rozdiel, či sa dieťa hnevá od únavy, z neistoty, alebo si chce vydobyť svoje a skúša, či mu to prejde. Reagujte preto na príčinu hnevu, nie na hnev samotný. Chce to empatiu a chuť zamyslieť sa nad dôvodmi afektu.
2. Nenechávajte deti v hneve samy
Nech sa dieťa hnevá z akéhokoľvek dôvodu, nenechávajte ho v tejto emócii samé. Mohlo by sa za svoje správanie cítiť vinné. Dieťa potrebuje vašu podporu a istotu, že ste tu preňho, aj keď má problém.
3. Vráťte sa k vypätej scéne, keď je po všetkom
V pokojnej chvíli, keď je afekt zažehnaný, vysvetlite dieťaťu, že hnevať sa je prirodzené, že aj vás občas niečo nahnevá, ale nemusíme pre to rozbíjať hračky, kopať do nábytku alebo si trhať vlasy.
4. Buďte príkladom
Dieťa vás neustále pozoruje a kopíruje vaše správanie. Nebude tomu inak ani vo chvíli, keď sa budete hnevať. Preto trénujte a zlepšujte zvládanie vlastného hnevu, ak chcete, aby to dokázalo vaše dieťa.
5. Dajte dieťaťu najavo, že jeho hnevu rozumiete
Pýtajte sa dieťaťa, čo ho hnevá a ubezpečte ho, že aj vás by podobná situácia nahnevala. Upevníte jeho dôveru vo vás.
6. Zachovajte pokoj a prívetivý tón
Reagovať krikom na krik patrí k najčastejším reakciám. Týmto spôsobom nedosiahnete nič. Dieťa sa nanajvýš rozplače, ale body za dôveru uňho nezískate. Rozdýchajte napätie, ktoré sa vo vás hromadí a hovorte čo najpokojnejšie.
Rodičom sa nikto z nás nenarodil, túto zručnosť musíme nadobudnúť postupne. Preto sa neobviňujte, že hnev dieťaťa nezvládnete zakaždým vzorovo. Ak mu dávate dostatok lásky a istoty, prepáči vám vaše prešľapy. Vy tolerujte tie jeho.
