Bábätká sú na tón citlivé
Deti dokážu rozoznať emocionálny obsah v hlase svojich matiek už dlho predtým, ako rozumejú konkrétnym slovám. Sú citlivé na intonáciu a tón hlasu, rytmus a mnoho ďalších ukazovateľov.
Emócie, resp. emocionálny prejav reči, spracováva mozog dospelého človeka v centrálnych častiach mozgu. U bábätiek sa tieto procesy snažili experti podobne odmerať prostredníctvom magnetickej rezonancie, ale boli obmedzení práve hlukom, ktorý MRI pri meraní vytvára.
Pokúsili sa teda využiť meranie prostredníctvom neinvazívnej a tichej metódy – infračervenej spektroskopie. Tá je schopná odmerať prietok krvi v kortikálnych (kôrových) častiach mozgu.
Merania vykonávali počas toho, ako bábätká sedeli matke v lone a počúvali nahraté zvuky hlasov vyjadrujúce pocity hnevu, šťastia alebo neutrálne emócie. Výskumníci tiež pozorovali skúmané deti s matkami pri hre, pričom zaznamenávali interakcie matiek z hľadiska citlivosti na správanie detí.
Budovanie vzorcov správania
Na základe týchto skúmaní a meraní zistili, že oba druhy hlasových prejavov, nahnevaného aj radostného, aktivovali rovnaké centrum v mozgu detí, ako u dospelého človeka. Pritom aktivácia v mozgu, ako odpoveď na nahnevaný hlasový prejav, bola vyššia u detí, ktorých matky sa pri hre prejavovali direktívnejšie.
Výsledky naznačujú, že väčšia skúsenosť s direktívnym (príkazovým) spôsobom komunikácie alebo stres, ktorý je pritom v detskom mozgu produkovaný, zvyšuje aj citlivosť v mozgu dieťaťa takýto spôsob reči a komunikácie odhaliť a odpovedať naň.
To môže ovplyvniť aj rozvoj rôznych aktivačných vzorcov v správaní sa detí v staršom a dospelom veku. Potvrdzuje to aj fakt, že starostlivosť a komunikácia ľudí, ktorí sa o dieťa starajú od narodenia, významne ovplyvňuje jeho ďalší život.
