„Aká maska by si chcela byť na karnevale v škole?" pýtam sa mojej sedemročnej dcéry. „Žiadna,“ odpovedá stroho a presne viem, že to myslí vážne. A keď otázku zopakujem, chytí priam amok, že ona nechce ísť na karneval. Nepatrí medzi tie deti, čo milujú hlučné akcie plné predvádzania sa a šašovín.
„No ale niečo predsa len na ňu musíme navliecť,“ radím sa večer s mužom pred spaním. Gény má dcéra po ňom, takže je to práve on, ktorý ju dokonale chápe a súcití s ňou. Ostávajú nám presne tri dni na to, aby sme rozluskli, čo a ako na ňu dáme.
„Boli sme v požičovni kostýmov,“ oznamuje mi na druhý deň Mužík do telefónu.
„A?“ – zvedavo sa pýtam na výsledok jeho snaženia. Mali tam vraj kostýmov od výmyslu sveta a vybrala si princeznú.
„Hurá,“ tešila som sa, že sa umúdrila.
„Je to ale troška – historická princezná,“ dodá muž rýchlo dodatok a hneď v tom vidím nejaký „zádrheľ“.
„Ako – historická?“ pýtam sa nechápavo a obratom mi posiela MMS-ku, na ktorej je dcéra v nejakých handrách a tvári sa znechutene. Na druhý deň som skočila do požičovne, kde šaty pre nás rezervovali, lebo stále sme ešte mali deň do plesu. A dobre som spravila. Princeznovské šaty neboli vôbec cukríkové, ako by ste čakali. Boli to hnedé, staré, doslova nemoderné šaty z nepríjemného materiálu, ktoré už dcéra stihla ofrflať, že rukávy jej škriabu ruky. No iné sa jej nepozdávali vôbec. Nechcela byť tiger, ani slon, ani korytnačka, dokonca ani anjel či klasická princezná a už vôbec nie Anna ani Elza. A tak si vybrala hnedé, neprívetivé šaty pripomínajúce stredoveké kostýmy s dávkou retra. No vôbec som nebola nadšená, že moje dieťa bude na maškarnom plese pôsobiť ako chuderka chyžná zo stredoveku, a tak som sa ešte v ten deň vybrala po stopách súčasných trendov masiek do veľkého nákupného centra. Bolo tam všetkého až-až, no ani konská hlava, ani dúha či mačka sa mi na našu dcéru nehodili. Vtom som zbadala krátke pásikové šaty, ktoré boli síce dievčenské, ale presne pre takého „chlapčiska“, ako je naša Nina. Hneď som vedela, že to je ono. Pirátka! Na boku šiat bol veľký papagáj a na krku aplikácia rôznych náhrdelníkov. To je ono! To bude pre ňu ako stvorené!
Výraz, ktorý som zbadala, keď si ich dcéra obliekla, vyjadroval, že sa v nich cíti dobre a je spokojná. Presne tak, ako som chcela, aby sa cítila na svojom prvom školskom maškarnom plese. A keď pre rodičov zatancovali nacvičený tanec, bola som na ňu veľmi pyšná. Moje dievčatko, čo sa neznáša prezentovať a tancovať na verejnosti, bravúrne zvládlo kroky aj otočky v kostýme, ktorý ju dokonale vystihoval. Bola som rada, že som si našla čas a dala si tú námahu hľadať a nájsť kostým presne na jej charakter a náturu.
Nenavlečte preto dieťa do muchotrávky, ani nespravte z dcérky ľadovú kráľovnú Elzu, či jej sestru Annu, keď je srdcom pravá pirátka.
