Komunikovať inak sa vypláca
Ak sa si dáme trochu námahy a nájdeme pozitívnejší a rešpektujúcejší spôsob komunikácie s deťmi, pomáhame im modelovať ich vlastné rešpektujúce správanie k svojmu okoliu i k sebe samým.
Poskytneme im tak možnosť výberu, prizveme ich ale zároveň k zodpovednosti v rozhodovaní a výbere možností.
Netreba očakávať, že sa to naučia okamžite, ale dôslednosť a vytrvalosť v našom príklade im bude pomáhať osvojiť si takéto vzorce správania sa v rozmanitých situáciách. Je to cesta k sebadisciplíne a zároveň k sebaúcte.
„Nie“ funguje iba chvíľu
Tým, že dieťaťu, keď si pýta dovolenie, odpovieme „nie“, nepovieme mu zároveň, čo môže robiť. A akonáhle pripojíme za „nie“ vysvetľujúce a doplňujúce informácie, v podstate úplne zbytočne si míňame toto slovo zo zásoby jeho obmedzeného použitia.
Pretože ho deti časom úplne prirodzene prepočujú. Nasleduje rodičovské netrpezlivé zvyšovanie hlasu, ktoré ale dieťaťu vôbec nepomôže vnímať nás a najmä to, čo sa mu snažíme povedať. A prichádza zbytočná frustrácia na oboch stranách.
Šetriť si „nie“ na prípady núdze
Nie je najvhodnejšie používať iba v prípadoch, keď je dieťa v naozajstnom nebezpečenstve. Tak, aby chápalo, že sa deje niečo vážne a je dôležité, aby vedelo, že teraz naozaj niečo nemôže. Rodič si pri úspornom používaní slova „nie“ môže byť istý, že dieťa zareaguje a činnosť preruší.
Ako sa vyhnúť „nie“ a „ne...“?
- Povedať deťom čo môžu robiť, namiesto toho, čo nemôžu: „Zvieratiek sa dotýkame jemne.“ (namiesto „Nechytaj tú mačku!“),alebo „Behať môžeš vonku.“ (namiesto „Nebehaj po byte!“) či „Koláčik si môžeš dať poobede. Ak si hladná, teraz si môžeš dať banán alebo pečivo.“ (namiesto „Nie, koláč teraz nemôžeš jesť!“)
- Prizvať deti k pomoci a zodpovednosti a poďakovať sa im za to - napríklad: „Potrebuješ si obliecť tričko, aby sme už mohli ísť. Prosím ťa, pomôžeš mi ho nájsť? Ďakujem, budeme pripravení vyraziť.“ (namiesto „Už som ti hovorila, že sa máš obliekať, nezačínaj si teraz kresliť!“)
- Komentovať, čo deti robia: „Vidím, že ťa láka voda v miske pre psíka. Keby ju tam ale psík nemal, bol by smädný. Ak sa chceš pohrať s vodou, môžeme naplniť pohár a môžeš si ju v kuchyni prelievať do druhého pohára.“ (namiesto: „Nevylievaj vodu zo psej misky!)
- Vysvetliť dôvod požiadavky a čo očakávame - napríklad: „Potrebujem, aby si... (niečo spravil/a), pretože...“ (namiesto „Nie, nemôžeš...“). Alebo: „Búchanie bolí a je veľmi nepríjemné! Nedovolím ti búchať ma, môžeš búchať do vankúša (bubienka...)." (namiesto „Nebúchaj ma!“)
