Bola si zlá?
A najdôležitejší orgán je pre každého muža, ako inak, „pinďúr“. Alebo pipík, „cverglík“, Janči, „pinďulák“, Karol, pipasár či u nás v rodine „fifilák“. Raz som hrešila malého syna, ako to, že sa nevie vypýtať na šerblík. „Arka je pes a vie sa pýtať von,“ argumentovala som. Staršia dcéra sa pridala: „Arka má asi viac rozumu ako Šimi!“ Urazený syn vyhlásil: „Ale ja mám zas fifiláka!“ Všetko sa točilo len okolo toho ústroja. „Mamina, ty plečo nemáš fifiláka?“ spýtal sa inokedy mladší syn. „Lebo mi nenarástol, Jerinko.“ „Bola si zlá?“ spýtal sa súcitne. Keď k nám prišiel na obed dedo, Šimi sa ho z ničoho nič opýtal: „Dedo, aj ty máš fifiláka?“ Dedo sa zasmial a odpovedal: „No, už som sa dosť dlho nedíval, takže neviem.“
Aj slniečko ho má?
Pre ženu naozaj nie je jednoduché vychovávať synov, keď predtým porodila dcéru. Ako sa hygienicky starať o symbol mužnosti malého človeka, to sa môže spýtať detskej lekárky. Ale pochopiť mužskú filozofiu je dosť zložité v každom období ich života. Rozprávali sme sa o slniečku, že kedy vstáva, čo jedáva, kedy chodí cikať a tak. Šimi, vyznávač patriarchátu, sa opýtal: „Mamina, však je slniečko chlapec a má fifiláka?“ Každá debata, či hlboká alebo plytká sa skončila takýmto záverom. Potom nastalo obdobie, keď oboch synov začali viac zaujímať autíčka, hviezdne meče, kreslené rozprávky a Spiderman. Zdalo sa, že sme z najhoršieho vonku – až do chvíle, keď za mnou s dôležitou tvárou dobehol mladší a pýtal si centimeter. „Chceš krajčírsky alebo posuvný?“ chcela som vedieť. „Eeee... nooo... ja neviem.“ Vrátil sa k WC a kričal: „Šimi, aký centimeter chceš na to meranie fifiláka?“
Ženským vstup zakázaný!!!
A prišiel čas, keď sa moji šuhaji začali zamykať na záchode a na plavárni sa odmietali prezliekať so mnou v jednej šatni. A umyť im vlasy, keď sedeli vo vani? Vylúčené! Starší si v puberte vyvesil na dvere izby červenú ceduľu „Ženským vstup zakázaný!!!“. S troma výkričníkmi. Prehltla som žiaľ pri pohľade na slovo Ženským a potešila sa, že ho nenapísal s mäkkým i. Hlboké rozhovory som prenechala ich otcovi a stiahla som sa do úzadia. Až do chvíle, keď raz starší vyhlásil: „Ja sa nikdy neožením. Manželky sú nanič!“ „A to ti kto povedal?“ spýtala som sa nevinne, hoci odpoveď sa dala čakať. „Tatino! Ale to ty nepochopíš, lebo nemáš fifiláka!“
Nemám, no. Už s tým nič nenarobím. Hlavné, že mám doma veľkých chlapov.
