Termín „helicopter parent“, teda vo voľnom preklade rodič – helikoptéra, použil po prvýkrát psychológ a učiteľ Haim Ginott už v roku 1969 vo svojej knihe Parents & Teenagers. Vo voľnom preklade ide o rodičov, ktorí to s rodičovstvom trochu preháňajú a sú v živote detí prítomní až príliš. Termín sa týka skôr rodičov, ktorí majú doma tínedžerov či dokonca vysokoškolákov, od ktorých sa už dá očakávať samostatnosť. Znamená to, že vyvolávate do školy kvôli známkam, objednávate dieťa k lekárovi a ich úspechy a zlyhania pripisujete sebe.
Syndróm rodiča – helikoptéry sa však dá uplatniť aj na rodičov malých detí. V prípade dojčenského obdobia ide o neustálu prítomnosť rodiča, ktorý sa stane pre dieťatko akýmsi tieňom. Dieťatko netrávi žiadny čas osamote, pričom rodič sa s ním neustále hrá. Ak máte doma žiaka základnej školy a striehnete na každý jeho krok, aj vy trpíte týmto syndrómom. Je rozdiel medzi tým, či ste milujúci a starostlivý rodič, a na druhej strane, či si preverujete každého učiteľa a vyberáte deťom kamarátov.
Prečo sa z vás stala helikoptéra?
Existuje niekoľko dôvodov, pre ktoré sa z vás môže stať helikoptéra. Strach z následkov, úzkosť z budúcnosti, kompenzácia vlastného detstva či tlak iných rodičov. Za vaším správaním sa môže skrývať strach z toho, že deti sa v budúcnosti nebudú mať dobre a nenájdu si dobre platenú prácu. Niektorí rodičia majú potrebu dať deťom všetko, čo nemali v detstve oni. Málo lásky či pozornosti od vlastných rodičov sa snažia kompenzovať tak, že milujú až príliš a deti tak nemajú priestor na vlastnú realizáciu.
Aj inšpirovať sa vo výchove inými rodičmi je niekedy na škodu. Neustále porovnávanie s druhými deťmi a so spôsobom výchovy v iných rodinách môže viesť k vlastnému pocitu menejcennosti. Rodičia môžu nadobudnúť pocit, že nerobia pre deti dostatok, málo sa im venujú, či sú jednoducho zlí rodičia. Tieto pocity potom vedú k chorobnej prítomnosti v živote dieťaťa a z vás sa zrazu stáva helikoptéra. Bez toho, aby ste o tom vedeli.
Všetko má svoje následky
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie a nič nerobí so zlým úmyslom. Nie je vôbec jednoduché nájsť ideálnu hranicu medzi tým, kedy pri deťoch byť a kedy im dať priestor pre seba. Mnohé deti môžu nadobudnúť pocit, že im neveríte, a preto chcete kontrolovať každý krok, ktorý spravia. Riadenie helikoptéry nad vlastnými deťmi v nich môže vyvolať nízke sebavedomie či sebaúctu. Keď budete všetko robiť namiesto toho, aby ste trochu dôverovali deťom, mnohé veci v živote sa nenaučia a nedokážu byť v dospelosti samostatné.
Dovoľte svojim deťom rozhodnúť sa. Nechajte im možnosť voľby a snažte sa nad nimi toľko nelietať. Dajte im šancu zájsť za učiteľom a vypýtať si opravný termín a nevoďte ich k lekárovi za ručičku, keď majú dosť rokov na to, aby to zvládli samy.
Ustlať posteľ škôlkarovi je úplne v poriadku, ale robiť to zakaždým v izbe vysokoškoláka už nemusíte.
