Ťažko uveriť niečomu, čo sa nedá vedecky dokázať, žiadny lekár na to nepríde a v podstate ide iba o poverčivosť. Keď však mamička vyskúšala naozaj všeličo a dieťatko stále narieka, niekedy aj napriek nedôvere v babské rady skúsi svojmu dieťaťu zhádzať uhlíky. To je však iba jedna z možností, ako zahnať urieknutie.
Babské rady nad zlato
Kedysi bola takmer v každej dedine starenka, ktorá urieknutým deťom, ale aj dospelým, pomáhala a radila, čo robiť v prípade, že máte „z očí“. Babky bylinkárky najčastejšie odporúčali kúpať deti vo vode, do ktorej priliali čaj z rastlinky zvanej čistec. Ako prevencia pomáha červená stužka na zápästí alebo čokoľvek červené zavesené nad postieľkou a na kočíku. Červená sa v spojitosti s urieknutím považuje za agresívnu a silnú farbu, ktorá pohlcuje a odráža negatívnu energiu.
„Keď bol náš Matúško ešte škôlkar, bývala s nami moja starká a ju chodili pravidelne navštevovať dcéry, teda moje tety. Malý nikdy nemal rád návštevy a stále sa pred nimi ukrýval do izby, no jednu tetu nedokázal zniesť. Vždy, keď vošla do domu, začal neskutočne plakať a vykrikoval po celom dome, nech odíde. Upokojil sa až vtedy, keď som mu zhádzala uhlíky a pomodlila sa pri tom,“ spomína Maja a netají sa tým, že na porobenie verí aj dnes.
Keď nič nepomáha
Ivana raz po nedeľnej návšteve volala pediatričke, pretože malá Ivanka neprestávala plakať a bála sa, že dcérka sa jej nakoniec udusí.
„Doktorka mi povedala, že malá môže mať po návšteve „z očí“ a mám jej očká pretrieť pocikanou plienkou. Veľmi sa mi do toho nechcelo, ale nakoniec som to urobila a Ivka prestala plakať, akoby uťalo,“ priznáva Ivana a dodáva, že s druhorodeným synom na návštevy chodila až po pár mesiacoch.
Žijeme vo vedeckej a technologickej ére a bosoráctvo či pohanstvo je už prežitok. Niekedy však nepomáha ani moderná medicína a aj lekári sa v niektorých prípadoch vracajú späť do minulosti. Radšej ako nedať žiadnu radu, dajú radu starých materí. Vychádzať s bábätkom von až po uplynutí šestonedelia, alebo vyčkať do krstu je jednou z nich.
Sila osobnosti
Chcete veriť urieknutiu, ale potrebujete k tomu aspoň nejaké vedecké fakty? Možno pomôže psychológia osobnosti a termín locus of control. Prišiel s ním v roku 1954 americký psychológ Julian Rotter a v jednoduchosti tento termín popisuje silu osobnosti. Sú ľudia, ktorí veria, že ich myšlienky majú silu zmeniť svoje správanie či ovplyvniť zdravotný stav. Druhá skupina ľudí s externým locus of control zase verí, že nejaké vplyvy z okolia sú schopné ovplyvňovať ich úspechy alebo neúspechy, a títo ľudia veria v nevysvetliteľné a nadpozemské javy.
Ak sa teda spojí osoba, ktorá má hlbokú a pevnú vieru vo svoje vlastné myšlienky, a osoba, ktorá je skôr pesimistická alebo nemá silnú osobnosť (teda aj bábätko), môže dôjsť k urieknutiu. Negatívne myšlienky pritom vôbec nemusia byť primárne. Mnohí ľudia sa nad bábätkom skláňajú s úsmevom a láskavými slovami sa mu prihovárajú, no dieťatko aj napriek tomu začne plakať. Niekedy zrejme stačí jedna podvedomá negatívna myšlienka, ktorá môže byť aj závistlivá, a urieknutie je na svete.
Možno len chceme veriť, že pomôže aspoň niečo, keď už všetky overené lekárske metódy zlyhali. Ako bábätká sme takmer všetci mali okolo zápästia uviazanú červenú šnúrku, alebo sme nosili spodnú bielizeň oblečenú naruby. Možno to bolo iba niečo ako placebo, ale v konečnom dôsledku to pomohlo.
