„Rodičia by sa nemali spoliehať iba na pozornosť plavčíka či iných ľudí. Užitočné je aj používanie kúpacích pomôcok – kolies alebo rukávnikov, ktorých kvalitu by mal dospelý vyskúšať minimálne večer pred používaním. Ak rodič potrebuje ísť mimo dohľadu detí, musí zaistiť dozor inou dospelou osobou. Pri pobyte na loďke, nafukovacom matraci či šliapacom bicykli musí mať dieťa vždy záchrannú vestu, či rukávniky. Zvykať na vodu by si malo už v nízkom veku, čo najskôr ho treba učiť aj plávať, pretože aj začiatočník má lepšiu šancu udržať sa nad hladinou, kým sa k nemu dostane pomoc,“povedala RNDr. Zuzana Valovičová z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR.
Deti pri pobyte vonku robia hluk, preto by mal rodič okamžite skontrolovať situáciu v prípade, že nastalo ticho. Topiaci sa človek nevolá o pomoc. Až na výnimky, nie je v takejto situácii fyziologicky schopný volať o ňu, ústa topiaceho sa striedavo noria pod hladinou a znova sa objavujú nad hladinou. Topiaci nemôže mávať rukami, inštinktívna reakcia ho totiž núti rozpažiť a rukami tlačiť proti vodnej hladine. Človek zápasiaci o život nemôže „zastaviť“ topenie sa a vykonávať spontánne činnosti, ako je kývanie rukami o pomoc či plávanie smerom k záchrancovi.
Ako rozpoznať, že sa niekto topí?
– Hlava je nízko vo vode, ústa sú otvorené na úrovni vodnej hladiny,
– oči sú sklenené, prázdne a neschopné zaostriť, prípadne sú zavreté,
– dýchanie je rýchle, topiaci lapá po dychu,
– človek má snahu otočiť sa na chrbát a plávať určitým smerom, ale bez úspechu.
Prvá pomoc dieťaťu
– Ak dieťa nedýcha, okamžite začnite s oživovaním, priemerný človek vydrží bez kyslíka len dve až tri minúty.
– Činnosť srdca obnovíte stláčaním hrudníka v jeho strede rýchlosťou viac ako 100-krát za minútu, a to jednou, alebo dvomi dlaňami u detí do hĺbky 1/3 hrudníka, u dospelých do hĺbky štyroch až piatich centimetrov.
– Kompresie hrudníka a dýchanie striedajte v pomere 30:2, kým nezačne dýchať (počas vdychu mu stlačte nosové otvory).
