Dieťatko má spať vo svojej postieľke
Väčšina rodičov pripravujúcich sa na príchod prvého dieťatka úplne automaticky zaradí na zoznam potrebných vecí detskú postieľku.
Samozrejme, nie je na tom nič zlé a čudné. Veď dieťatko potrebuje niekde spať. Netreba sa však tejto myšlienky držať zubami nechtami, často býva totiž realita úplne iná.
Veľa mamičiek po narodení dieťaťa zistí, že je oveľa jednoduchšie a príjemnejšie nevstávať k dieťatku, ale mať ho pri sebe aj počas noci. Postieľka sa dá využiť tak, že bočnú stenu odmontujete a prirazíte postieľku k vašej posteli.
Výška matracov musí byť rovnaká. Budete mať dieťatko nablízku, ak ho dojčíte, ušetríte si nočné vstávanie a budete vedieť primerane rýchlo reagovať na jeho potreby.
Ak máte dostatočný priestor a ste rozhodnutí pre spoločné spanie s dieťatkom, kúpu postieľky môžete úplne vynechať. Dieťatko naozaj nemusí nutne spať v detskej postieľke.
Dieťatko bude rozmaznané, ak bude stále na rukách
„Nevláč ju stále!“ „Keď ho budeš pestovať pri každom zamrnčaní, bude to zneužívať!“ Možno to poznáte z najbližšieho okolia.
Obrňte si nervy a nechajte sa viesť svojimi materskými či rodičovskými inštinktami. Dieťa nedokáže rozmýšľať tak, ako to prezentujú možno i v dobrej viere svokry, mamy, sestry, kamarátky... ktokoľvek.
Ak dieťatko plače a je nespokojné, potrebuje vás. Do akej miery budete odpovedať na jeho potreby v útlom veku, následne ovplyvní celý jeho vývoj, fyzický aj psychický.
Budovať pevnú, zdravú emocionálnu väzbu s dieťatkom sa dá iba primeraným reflektovaním na jeho potreby, blízkym fyzickým kontaktom a láskyplným zaobchádzaním.
Dieťatko si plačom trénuje pľúca
Povera, ktorá vznikla asi iba preto, aby svojou nezmyselnosťou zalepila ústa bezradným rodičom. Bábätko si pľúcka trénovať nepotrebuje. Ak plače, má to nejaký dôvod.
Pri zúfalom plači sa bábätkám vyplavuje do krvi veľké množstvo stresových hormónov, čo pri dlhodobom pôsobení môže mať nepriaznivý vplyv na jeho vývin.
Preto predpotopné metódy tzv. kontrolovaného plaču detí sú dnes už dávno prekonané a neodporúčajú ich ani detskí psychológovia a pediatri.
Očkovanie dieťatka môže spôsobiť autizmus
Nie a bolo to dokázané mnohými overenými výskumami. Fámy šírené nevzdelanými a nezodpovednými jednotlivcami či skupinami zaplavili svojho času internet.
Očkovanie má, samozrejme, svoje riziká, a je úplne v poriadku vedieť o nich a zodpovedne sa rozhodovať na základe zdravotného stavu vášho dieťatka a odporúčania pediatra.
Stále platí, že očkovanie predstavuje pre väčšinu populácie rozhodne viac pozitívnych účinkov ako rizík. Najmä v situácii, keď sa Európou pričinením práve tzv. antivax hnutia začali opäť šíriť roky už takmer neznáme ochorenia.
Mimochodom, vedeli ste, že Francúzsko, kde bolo doteraz povinné očkovať iba proti trom ochoreniam, plánuje od roku 2018 zaviesť povinné očkovanie proti 11 chorobám? Pre krajinu je neprípustné, aby sa miera kolektívnej imunity znížila v takom rozsahu, že sa masovo šíria choroby ako osýpky.
Dieťatko by malo v šiestich mesiacoch sedieť a v jednom roku chodiť
Dieťatko potrebuje v prvom rade vlastné tempo a čas na svoj psychomotorický vývoj. Tým, že ho budete dávať sadať, jeho vývoj neurýchlite, naopak, môžete mu spôsobiť nemalé zdravotné problémy.
To, že dieťatko prechádza rôznymi etapami, má svoj obrovský význam. Od dočahovania vecí, nožičiek, cez pasenie koníkov (zdvíhanie hlávky v polohe na brušku), pretáčanie sa do strán, následné plazenie, lozenie, štvornožkovanie, prípadne sadanie si do tzv. šikmého sedu, zdvíhanie sa, obchádzanie vecí pridržiavaním sa... až po samostatnú chôdzu.
Akékoľvek zásahy do jeho vlastného tempa sú kontraproduktívne a môžu negatívne ovplyvniť držanie tela, vývin kostry a kĺbov. Takže ruky za chrbát (aj babkám) a radšej sledujte, ako vaša ratolesť samostatne prekonáva všetky prekážky na ceste svojho vývinu.
Dieťatko musí ísť v troch rokoch do kolektívu
Nikde to nie je napísané a nemusí. To, že chce byť s vami a pri vás, je úplne prirodzené a v poriadku. Samozrejme, nie vždy je možné, aby mama mohla zostať s dieťaťom doma dlhšie ako tri roky rodičovskej dovolenky.
Niekedy to nie je možné ani tie tri roky. Ale pokiaľ tú možnosť máte (napríklad ste na rodičovskej dovolenke s mladším súrodencom) a cítite, že dieťa by sa cítilo lepšie s vami ako v materskej škole, nie je nevyhnuté ho tam dávať.
Postupne môže dieťatko zostávať bez vašej prítomnosti aj pri iných príležitostiach, rovnako socializačné procesy v rámci stretnutí s inými deťmi vie zvyčajne bez problémov zabezpečiť aj rodič.
Nečudujte sa, ak v priebehu pár mesiacov spravia deti obrovský vývojový skok a do kolektívu sa odrazu začnú pýtať aj samy. A niekedy aj nie.
Isté je, že do maturity s vami sedieť doma určite nebudú.
