Zápis sme povýšili na výnimočnú rodinnú udalosť
Ráno sme sa všetci pekne vyobliekali a celá rodina aj s Ninkinou mladšou sestrou sme sa vybrali na zápis. Boli sme dobre naladení, možno až príliš, aby sme tak trochu zahnali nielen dcérkine, ale aj naše podvedomé obavy. Išlo predsa o veľkú udalosť.
Manžel cestou zaspomínal na pocity so svojho zápisu spred štvrťstoročia a dobre urobil, keďže Nina je mu náturou veľmi podobná. Zasmiali sme sa na niekoľkých mužových hláškach a v uvoľnenejšej atmosfére sme vstúpili za brány školy. Vítali nás nápisy s balónmi hneď pri vstupe do budovy, čo bolo veľmi milé. Podľa šípok sme vošli do vyzdobenej triedy, kde už bolo niekoľko detí s rodičmi. Deti sa v spojených laviciach hrali rôzne pripravené hry, ako skladačky či maľovanky. Aj naša sa nesmelo zapojila.
Vedieť svoje meno aj nakresliť postavu človeka
O pár minút sme už boli na rade a vyštartovali sme k stolu pani učiteľky. Tá sa jej spýtala na meno a zobrala si ju trochu bokom od nás do lavice, kde bol pripravený papier a farbičky. Mala nakresliť postavy. Všímali si spôsob, ako deti kreslia človeka, či má všetky časti tela, ako ruky, nohy, hlavu... Kreslenie Ninke naozaj ide, a tak učiteľka hneď zistila, že pán s okuliarmi na jej obrázku je manžel. Keď sa naša ľaváčka podpísala pod svoje dielko krstným menom, to bol už len bonus.
Počítanie, tvary, farby, orientácia v priestore aj recitovanie
Matematickú časť tvorili rôzne útvary, ktoré mala pomenovať. Keď jej dali do rúk štvorec s otázkou, aký je to tvar a ona odpovedala, že štvoruholník, trochu učiteľky zaskočila. Veď áno, mala pravdu! To je celá Ninka, ide si svojou cestou, ktorá je iná a tiež správna. Tiež ich zaujímalo, či ovláda smery ako hore, dole, vľavo a vpravo, či ovláda farby a či vie narátať do desať. Všímali si, či vie tvoriť vety a ako zreteľne vyslovuje slová. Na záver jej dali zarecitovať ľubovoľnú básničku a trochu zaváhala. Tak na toto sme vôbec nemysleli, respektíve úplne zabudli, že by to mohla byť jedna z otázok a vôbec sme si nijaký veršík nepripravili. Napokon však dcéru osvietilo a povedala jednu krátku báseň a dostala malú odmenu a certifikát budúceho prváčika.
Fotografia aj slávnostný obed na spečatenie výnimočnej udalosti
O chvíľu sme už spokojne vychádzali z triedy. Spravili sme dcérke fotku pri nástenke pre prváčikov a natešení sme sa išli naobedovať k babke, ktorá pripravila slávnostný obed. Veď to bol výnimočný deň a všetci sme tomu venovali patričnú pozornosť. Na dcére tiež bolo vidieť, že je spokojná a nadšená z nového statusu. Veď sa práve zo škôlkarky stala školáčka!
Tešila sa na nové dobrodružstvo, ktoré týmto dňom odštartovalo nezastaviteľné koleso s názvom škola.
Príspevok odstránený, autor už nie je registrovaným používateľom.