Prázdne frázy radšej nie
Aby sa deti neospravedlnili iba z donútenia a zo slušnosti, tak ako to často vidia vo svete dospelých, je potrebné venovať im trochu času práve vo vypätých chvíľach, keď spravia niečo nevhodné.
Kričať na ne a dožadovať sa ospravedlnenia zvyčajne vedie iba k ďalším vypätým situáciám a deti sa tým učia iba prázdnym frázam a vypočítavosti (ospravedlnia sa preto, aby dosiahli odpustenie, aby rýchlo vyriešili nepríjemnosť bez skutočného záujmu a uvedomenia si chyby).
Iba „prepáč“ nestačí
Dobré ospravedlnenie by malo vždy pomenovať nepríjemnosť či škodu, ktorá sa stala druhej strane. Malo by ísť o úprimné vyjadrenie ľútosti nad tým, čo sa stalo, aby bolo dotknutej osobe jasné, že si to vinník uvedomuje.
Zároveň by úprimné ospravedlnenie malo vyjadriť aj spôsob odškodnenia, ktorý, pochopiteľne, môže byť obsiahnutý aj v pomenovaní toho, ako sa vinník zmenil (pokiaľ ide o staršie udalosti), prípadne vyjadrením toho, ako nápravu bude riešiť.
Tri kroky
Akoby to mohlo teda vyzerať? Napríklad takto: „Prepáč, že som si zobrala tvoju vec bez opýtania. Nebolo to správne, lebo to nie je moje a teba to nahnevalo. Nabudúce sa ťa najprv opýtam, či si môžem niečo požičať.“
Tento prístup učí deti ku konštruktívnemu spôsobu riešenia ich vlastných chýb, nevytvára tlak a pocit zahanbenia, ale toho, že môžu prijať vlastnú chybu a pokúsiť sa ju napraviť.
Ako však postupovať, ak dieťa nemá pocit, že spravilo chybu? Vtedy je namieste povzbudiť ho k tomu, aby zistilo, ako sa dotknutá strana cíti. Schopnosť vedieť sa opýtať na pocity druhého, vedieť ho vypočuť, pomáha u detí získavať opačnú perspektívu, ďalší uhol pohľadu.
Ospravedlnenie bez očakávania
Zároveň sa tak učí empatii, schopnosti vžiť sa do pocitov iných. Na druhej strane, nie každé ospravedlnenie musí byť prijaté a chyba odpustená. A je to v poriadku. Aj to je pre dieťa dôležitý poznatok, ktorý mu pomáha niesť zodpovednosť za svoje činy.
Nezabúdajme však, že najlepším spôsobom, ako naučiť deti úprimne si priznať svoju chybu a ospravedlniť sa za ňu, je náš vlastný príklad.
