Keby sme to tak veľmi nechceli
„To nemôže fungovať!“ vyhlásila moja sestra, keď som ju zoznámila s mojím írskym partnerom. „On má deti, ty máš deti, on pracuje tam a ty tu – ako si vlastne predstavujete svoje spolužitie?“ Nuž áno, keby sa to stalo pred sto či stopäťdesiatimi rokmi, a keby sme to obaja tak veľmi nechceli, asi by naše spolužitie nebolo možné. Ale, ako vidíte, neprajníci, sme spolu päť rokov, obaja ešte pracujeme, lebo do penzie ďaleko, ja na Slovensku, môj partner v Dubline, naše deti študujú v Galway a v Bratislave. Vianoce – ale nielen tie – trávime spolu. Dodržiavame pri nich írsko-slovensko-nemecko-lotyšské zvyky. Moje deti a ja zastupujeme Slovákov, môj partner a jeho dcéra z prvého manželstva Írov a Nemcov a jej snúbenec a jeho rodina Lotyšov.
A zákusky, uf!
Zvyky v krajinách, odkiaľ pochádzame, sa na Vianoce dosť odlišujú, preto sa snažíme rešpektovať všetky. Na Štedrý večer sa jedáva kontinentálna kuchyňa – lotyšská rybacia polievka so smotanou, vyprážaný kapor a zemiakový šalát. Dospelí zapíjajú českým pivom. Po večeri sa deti vrhnú na darčeky pod nemecký stromček Christkindlbaum, lebo Božie narodenie slávime podľa kontinentálneho zvyku 24. decembra. My dospelí šrotujeme slovenské vianočné koláčiky a štrngá sa maďarským vínom. Na druhý deň príde na obed ďalšie široké írske príbuzenstvo, podáva sa pečený moriak plnený gaštanmi, k nemu hrášok, kukurica, špargľa a zemiaky na viacero spôsobov. A írsky citrónový koláč a mramorové zákusky, samozrejme, uf!
Taká hanba!
O niekoľko dní nato je už v rodine tradíciou vyprevadiť všetkých „cudzincov“ z kontinentu po prvé mýto smerom na dublinské letisko. Kolóna áut ozdobených slovenskými vlajkami sa s trúbením a pokrikmi ako cestou na futbalový zápas tiahne z malej írskej dedinky, kde ani len krčmu nemajú, iba kostol, až po prvé závory. Je to dielo írskych bratrancov. Tetky v rodine sú pohoršené a hovoria „Taká hanba!“, ale mne sa toto divadlo páči. Íri sú dosť rodinne založení, prijali nás do rodiny, tak prečo by sme sa patrične nerozlúčili? Vieme, že sa so široko rozvetvenou rodinou zas uvidíme – ak osud dá – až na ďalšie Vianoce...