- Meno: Veronika (28)
- Dieťa: Sofia (6,5)
- Bývame: V Maďarsku, Mosonmagyaróvár
- Sme tu už: 6 rokov
Odsťahovali sme sa sem pre: Boli dva také hlavné dôvody, ktoré nás sem odviali. Prvý bol ten, že sme chceli odísť z Bratislavy. Prestal nás baviť ten panelákový život, a keďže som mala v čase odsťahovania sa presne polročné bábo, chcela som mu dopriať trošku pokoja a pohodové detstvo. Druhý dôvod bol finančný. V okolí hlavného mesta človek nemá šancu kúpiť nehnuteľnosť, pokiaľ si nechce na krk uviazať hypotéku na 50 rokov, a to sme nechceli.
Iné ako na Slovensku je tu: Sme len kúsok od hraníc, ale ľudia sú tu iní. V dobrom slova zmysle. Človek má pocit, že je medzi kamarátmi, aj keď je na pošte, či v pekárni. Ľudia sú ochotní, pozdravia, prihovoria sa. Predavačka v drogérii sa prihovorí, opýta sa, čo je nové, ako sa má dcéra. Ľudia tam medzi sebou veľa komunikujú.
Deti a ich prispôsobenie sa: Keďže mala Sofinka len 6 mesiacov, keď sme sem prišli, veľmi rýchlo sa prispôsobila. Je pre ňu prirodzené, že keď bola v škôlke, rozprávala po maďarsky. Tak isto aj na ihrisku s deťmi. Jazyk ovláda perfektne, hoci sme ju maďarčinu cielene doma nikdy neučili a po maďarsky sa doma nerozprávame. Chceme, aby rozlišovala medzi jazykmi a aby vedela „prepnúť“ medzi slovenčinou a maďarčinou. Už je z nej veľká prváčka a po maďarsky komunikuje minimálne, jedine na ihrisku medzi deťmi. Ale stále tento jazyk ovláda.
S deťmi radi: Hlavne bicyklujeme, korčuľujeme na ľade ale aj in line, chodíme medzi ľudí, na ihriská a do prírody. Rada s dcérou hrám rôzne spoločenské hry, a keďže je z nej už školáčka, veľa času nám zaberá aj učenie.
Chýba mi tu: Rodina. To je jediná vec, ktorá mi tu chýba.
O krajine: Maďarsko je krásna krajina, ktorú treba určite navštíviť a spoznať.
Prekvapilo ma: Prekvapilo ma, ako tu ľudia neriešia, že sme cudzinci. Prijali nás medzi seba, čo je veľmi fajn.
Jazykové faux pas: Ja som sa sem sťahovala už so slušnými základmi maďarčiny, čiže mne sa taká super zábavná vec, našťastie, nestala žiadna.
Môj pohľad na túto zmenu v živote: Nikdy som to neoľutovala, hoci niekedy to bolo ťažké. Ale zvykli sme si. Máme tu nových kamarátov, ktorých by sme na Slovensku určite nestretli, keďže každá rodina pochádza z iného kraja.
Rada na záver: Keď máte chuť, potrebu, alebo prosto musíte, choďte do toho. Zbaľte si kufre a vyrazte na novú cestu, cestu poznania niečoho nového. Rozšírite si obzory, nájdete nových kamarátov a určite vám to do života veľa dá.
Aj vy vychovávate svoje deti v zahraničí? Napíšte nám o svojej skúsenosti na adresu:
info@deti.sk
