Meno: Michaela
Deti: Zak (2) a Isla (4 mesiace)
Bývame: v Anglicku v mestečku Altrincham pri Manchestri.
Odsťahovali sme sa sem kvôli: Manželovej práci a chceli sme bývať bližšie k rodine.
Sme tu už: Rok aj pol.
Iné ako na Slovensku je tu: Počasie. Oveľa častejšie tu nosíme kabáty a dáždniky. Ľudia sú celkovo pozitívnejší – susedia nás vždy pozdravia s úsmevom na tvári, zatiaľ sa na nič nikdy nesťažovali a niekoľkokrát nám s radosťou ponúkli praktickú pomoc. Je to cítiť aj v sektore služieb, vodiči autobusov, predavači v obchodoch, taxikári atď. sú vo všeobecnosti veľmi slušní a priateľskí.
Deti a ich prispôsobenie sa: Veľmi rýchlo, synček je zvyknutý meniť prostredie a teší sa, že na rozdiel od Dubaja chodí častejšie na čerstvý vzduch a zažíva viaceré druhy počasia od slnka, cez dážď a krupobitie až po sneženie.
S deťmi radi: Chodíme sa vybehať do parku, pravidelne plávame a stretávame sa s inými česko-slovenskými deťmi v podobnom veku.
Chýba mi tu: Bolo by skvelé tráviť viac času s našou rodinou na Slovensku. Často mi chýba aj slnečné počasie a slovenská kuchyňa.
O krajine: V Anglicku existuje silná komunita Čechov a Slovákov, ktorí často organizujú kultúrne a spoločenské podujatia aj pre deti (napr. mikulášska párty, oslava MDD). Okrem toho niektoré obchody ponúkajú vybrané slovenské lahôdky. Aj vďaka týmto sa tu človek necíti ako úplný cudzinec.Celkovo je Anglicko pomerne rôznorodé, záleží od toho, kde človek býva. My máme šťastie, že bývame v relatívne bezpečnom mestečku, väčšinou s priateľskými ľuďmi, výbornými školami a zdravotníctvom, ale viem, že veľa mamičiek je frustrovaných hlavne zo zdravotníckej starostlivosti v oblasti, kde žijú, ktorá vo všeobecnosti zaostáva za väčšinou krajín EÚ.
Okrem toho sú oblasti, v ktorých je cítiť napätie zo strany domáceho obyvateľstva voči cudzincom a proces Brexitu rodinám, ako sme my, celkovo vnáša do života dosť neistoty. Lebo nikto momentálne nevie, aký bude mať na nás dopad. Celkovo sa tu ale cítime dobre a zatiaľ sa neplánujeme vrátiť na Slovensko.
Prekvapilo ma: Najmä prístup k vzdelávaniu maličkých detí. Napríklad od 18 mesiacov sa deti v škôlkach začínajú učiť niektoré základné princípy logiky a matematiky a od 2 rokov sa učia počítať a rozoznávať abecedu. Okrem toho poplatky za škôlky sú astronomické a manažment nebýva veľmi flexibilný (napríklad, s malým ideme na 5 týždňov v lete na Slovensko, a napriek tomu, že sme v škôlke dali dva mesiace dopredu vedieť, musíme zaplatiť poplatky v plnej sume, a to vrátane jedál, odhadovaných na 20 libier denne. Takýto prístup je dosť frustrujúci, ale, žiaľ, bežný).
Jazykové faux pas: Dvojročný syn zatiaľ nerozpráva celkom čistou slovenčinou a manželova teta sa od neho chce učiť niektoré slovenské slovíčka, tak ich po ňom opakuje. Naučila sa tak napríklad pomenovať koláč ako "kakáč".
Podobne ako Miška, aj mnohí ďalší Slováci sa rozhodli opustiť našu krajinu a dočasne alebo aj navždy stráviť život v cudzine. Niektorí zbalili kufre už aj s rodinou a deťmi, iní si založili rodinu až v zahraničí. Či už rovnako so Slovákom alebo cudzincom. Každý jeden príbeh je na román, a chceli sme dať priestor každej z vás, ktorá má chuť podeliť sa o skúsenosti. a ako sme sa presvedčili sú neuveriteľne pestré. Škoda by bolo nepodeliť sa o ne s ostatnými matkami a otcami rodín.
Napíšte nám do redakcie na našu adresu:
info@deti.sk
