Dôležité je naučiť deti rozpoznávať a porovnávať rastliny. Veľmi ľahko si zapamätajú, že čerešne nerastú na kríkoch, že ich plod nie je umiestnený uprostred hviezdicového kalichu a že z nich nevyteká fialová šťava, takže si ich nemôžu pomýliť s plodmi ľuľkovca zlomocného. Deti sa rýchlo naučia poznávať rastliny aj vďaka pomoci rodičov, ktorí im o jedovatých rastlinách hovoria a upozorňujú ich na ne.
Najznámejšie jedovaté rastliny z prírody a zo záhrady:
Zlatý dážď (Laburnum anagyroides)
Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý. Už zopár rozžutých kvetov môže pre deti znamenať smrteľné nebezpečenstvo.
Oleander obyčajný (Nerium oleander) – všetky časti rastliny sú prudko jedovaté a účinkujú na srdce.
Rododendron (rod Rhododendron) – listy a všetky ostatné časti rastliny môžu spôsobiť smrť.
Čerešňa, broskyňa, slivka (rod Cerasus, Persica, Prunus)
Jedovaté sú semená, ktoré obsahujú kyanovodík, a listy.
Prilbica modrá (Aconitum napellus)
Zvykne sa jej hovoriť aj rastlinný arzén, pretože patrí medzi najjedovatejšie rastliny Európy. Alkaloid akonitín, ktorý rastlina obsahuje, spôsobuje silné mravčenie, človeku je po ňom nevoľno, prežíva úzkosť. Príčinou smrti býva zastavenie dýchania Smrteľná dávka pôsobí veľmi rýchlo, do hodiny môže dôjsť k úmrtiu.
Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum)
V staroveku poznali bolehlav ako popravný nástroj (Grécko, Perzia). Pre človeka je dávka 0,5 – 1,0 g smrteľná. Do ľudského organizmu preniká aj cez zdravú pokožku. Ochromuje centrálnu nervovú sústavu zospodu nahor. Najprv ochrnú motorické (pohybové) centrá, potom životne dôležité centrá predĺženej miechy, napr. dýchanie.
Rastliny z čeľade ľuľkovitých
Všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky – okrem zdravých hľúz. Známe sú otravy klíčkami zemiakov a najmä zelenými hľuzami, ktoré obsahujú jedovatý alkaloid solanín.
Prvé príznaky otravy:
Sucho v ústach a na hlasivkách, piskľavý hlas a halucinácie.
Najjedovatejšie ľuľkovité rastliny:
- ľuľkovec zlomocný (Atropa belledonna),
- blen čierny (Hyoscyamus niger),
- durman obyčajný (Datura stramonium).
Dub (Quercus) – lístie a žalude sú jedovaté, avšak na otravu je potrebné veľké množstvo.
Ginko (Ginkgo biloba) – nebezpečné sú šťavy z plodov, ktoré spôsobia zápal kože – dermatitídu.
Brečtan popínavý (Hedera helix) – jedovatou časťou brečtanu sú listy a bobule.
Hyacint (Hyacinthus) – cibuľa spôsobuje nevoľnosť a zvracanie. Môže zapríčiniť aj smrť.
Kosatec (Iris) – jedovatá časť rastliny je podzemok. Tiež spôsobuje dermatitídu. Pri požití sa u postihnutého prejavujú tráviace ťažkosti, obyčajne však nie ťažké.
Jazmín (Jasminum) – jeho bobule sú smrteľne jedovaté.
Mak siaty (Papaver somniferum) – nezrelé oplodie je veľmi jedovaté.
Paštrnák (Pastinaca sativa) – časť rastliny, ktorá sa označuje ako jedovatá, sú chĺpky na listoch a stonke. Spôsobuje zápaly na koži.
Imelo (rod Phoradendron) – jedovaté sú najmä jeho bobule, ktoré môžu spôsobiť aj smrť.
Prvosienka (rod Primula) – nebezpečné sú listy a stonky.
Kde sa ukrýva jed
Najvýznamnejších reprezentantov jedovatosti nájdeme medzi silicami, alkaloidmi, nebielkovinovými aminokyselinami, rozličnými typmi glykozidov, polyacetylénov, terpénov, peptidov a rastlinnými kyselinami. Jedovaté látky môžu byť prítomné v celej rastline, alebo v jej časti, najčastejšie v plodoch.
