Exempla trahnut
Odveká pravda, že príklady priťahujú, platí pre pitie alkoholu hádam viac ako žiariaca lampa na motýľa. Majme na pamäti, že deti sa v nás úplne vidia – v dobrom aj zlom – a keď im budeme dokazovať, že večer bez vína alebo piva sa nám neráta, nič dobré od nás nepochytia.
Druhým extrémom sú herecké etudy o tom, že alkohol neexistuje. Od začiatku trápne, a na konci škodlivé. Faktom ostáva, že tolerancia tejto drogy je v našich končinách mimoriadne, až nebezpečne vysoká. Podľa prieskumov sa pri kúpe alkoholu mladistvým ozval v sledovanom obchode len každý desiaty dospelý.
Nedeľné obrázky
Je to číslo z ktorého rozumne uvažujúceho rodiča zamrazí. Takmer tri štvrtiny detí ochutnalo alkohol už po dovŕšení dvanásteho roku! Rodičia hromžia, škola krčí ramenami. Každý sa prirodzene tvári, že vinu nesie ten druhý. Ale dieťa sa začína života dotýkať v rodine. Ona mu má sprostredkovať podstatné, pre život kľúčové informácie, aj tie o alkohole a jeho mieste v spoločnosti. Obrázok uvoľneného nedeľného obeda s malým pohárikom piva pre deti, by sme si v žiadnom prípade osvojovať nemali.
Riziká a dopady
Každý lekár potvrdí, že pečeň u detí odbúrava alkohol podstatne horšie ako u dospelého. Prirodzene, pečeň dieťaťa je takto aj značne poškodzovaná. Okrem toho alkohol nabúra nevyvinutý nervový systém. Deťom sa rýchlo mení nálada, pociťujú strach, úzkosť, mávajú dokonca výpadky pamäti, bývajú zmätené a náchylné k skratkovitému konaniu.
Adolescenti pri pití alkoholu absolútne netušia, kde je hranica, za ktorú by ísť nemali. Vo svojej nedotknuteľnej partii potom dokážu bez rozmyslu súťažiť a navzájom sa podpichovať, prirodzene s pohárikom v ruke. Snažia sa vyrovnať kamarátovi, a preto často pijú až do nemoty. Žiaľ, niekedy s desivými následkami, ktoré môžu skončiť fatálne.
Ako, prečo a kedy
Deťom do desať rokov stačí túto tému citlivo a primerane osvetliť s tým, že alkohol škodí zdraviu, opiť sa je škaredé a opitého človeka, napr. v autobuse vedľa mamy alebo otca, sa báť nemusia. Okolo dvanásteho roku by sme už dieťaťu mali logicky vysvetliť, čoho všetkého je alkohol schopný, ako človeku ticho ubližuje, obmedzuje a devastuje jeho telo i dušu a bráni mu robiť to, čo ho bavilo a tešilo.
V žiadnom prípade sa ale nesnažme nahrádzať – nech máme dôvody akékoľvek – osobný rozhovor odkazom na web stránky alebo dajakú knižku, či leták. Dieťa v prvom rade očakáva náš osobný príklad, rodičovské vedenie a otvorený rozhovor.
Ratolesť, ktorá sa blíži k 14. roku, potrebuje jasne počuť, že sme tu len a len pre ňu. Dajme jej jednoznačne najavo, že porozprávať sa môžeme kedykoľvek a na hocijakú tému, alkohol nevynímajúc. Preberme, s kým sa priatelí, kde trávi svoj voľný čas, s kým býva najčastejšie. Robme to priamo, úprimne a nestrápňujme sa „ponáraním do úlohy kamaráta z ulice“. Nebráňme dieťaťu zavolať si partiu k sebe domov, ale rovnako prejavme dôveru, ak chce čas stráviť v byte kamaráta, či kamarátky.
Keď sa dieťa už pohybuje na prahu dospelosti a má sladkých šestnásť, či sedemnásť, hovorme s ním celkom na rovinu, takmer ako s dospelým členom rodiny. V žiadnom prípade deti nepoučujme, neprikazujme im a neriaďme ich. Takýto povýšený prístup neznášajú. Okamžite skočia na zadné a bezhlavo bojujú. Je len na nás, aby sme našli umenie zvláštneho dialógu s adolescentom.
Alkohol by mali vnímať a pochopiť ako prirodzenú súčasť ľudskej kultúry, ale s úrovňou a vedomím kultúrneho človeka.
