Rodičia ako svedkovia
Mal som pred časom možnosť zažiť v čakárni u lekára dámsky dialóg mamičky so svojou kamarátkou. Ona i jej manžel vraj uznali, že keď im k dcérke pribudol syn, odvtedy nevychádzajú z úžasu, ako sú obe deti odlišné. Všetky slávne gender reči o potrebe rovnosti pohlaví a nerovnosti šancí odišli v ich rodine s prvou plienkou. Obaja museli uznať, že dcéra a syn sú z úplne iného cesta, a to už po prvom kriku a srdcervúcom plači.
Tá mamička kamoške tvrdila, že rozdiely medzi deťmi sú úžasné a nespochybniteľné. Nielenže syn bol pri narodení väčší a ťažší, ale už v prvých mesiacoch omnoho lepší v hrubej motorike. Áno, dcéra zase skôr maľovala, vystrihovala, skladala bábikám šaty, ergo ukazovala prevahu v jemnej motorike. Chlapec bol na druhej strane prchkejší a rád vybuchol. Dcéra si držala dekórum, ale zase veľa a rada rozprávala... A rozpráva.
Prvá vec, ktorú syn vo svojom živote vzal do ruky, bolo auto, pričom kopu hračiek mal aj po dcére, no tie ignoroval. Za autom však išiel neomylne, s dokonalou istotou budúceho chlapa. Naproti tomu dievča sa o techniku nezaujímalo ani omylom a dlhé roky im spávala obložená bábikami a plyšákmi. Kamoška jej prisvedčila univerzálnou vetou, že Boh vie, čo a prečo robí, takže amen. Ako je to vlastne, majú baby a chalani – okrem známeho hardvéru – aj dokonale odlišný softvér?
Odborné slovo do bitky
Lekári z univerzity v americkom štáte Wisconsin pred časom realizovali dva roky trvajúci výskum, ktorý sa – okrem iného – venoval rozdielom medzi dievčatami a chlapcami, a to už od útleho veku. Napríklad, nočník a jeho služby využíva slečna o dva mesiace skôr ako mladý džentlmen. Rozdielne vnímajú aj plienky. Dievčatko vydrží bez nich celý deň už vo veku okolo 32 a pol mesiaca. Chlapci potrebujú tri mesiace navyše.
Ok, mnohé zákruty nášho vývoja riadia hormóny, a tak sotva ovplyvníme fakt, že chlapci sú impulzívnejší, dokážu byť podstatne agresívnejší a fyzicky drsnejší. Spomenutá hrubá motorika je spojená s chuťou jazdiť skôr na kolobežke, bicykli, a to až na „hranu adrenalínu.“
A dievky? Tie vám od malička hľadia oveľa viac do očí, uprene sledujú a pozorujú každý pohyb. Dievčatko rado počúva ľudský hlas, reaguje na jeho odtiene a intenzitu. Aj preto hovorí o čosi skôr ako chlapec. Priemerný vek prvých slov býva u dievčat okolo 12 mesiacov, chlapci si zase priklepnú dva navrch.
Na druhej strane, dievča neskôr hovorí oveľa viac a častejšie ako chlapec, ale tiež pozornejšie sleduje, čo mu hovoríme. Okolo šestnásteho mesiaca života majú krehké dámy dvojnásobnú zásobu slov. Kým si však deti sadnú do školských lavíc, tak sa tento nepomer vyrovná.
Vrodené, nie získané
Vedci už dávnejšie potvrdili tušené. Rozdielne preferencie medzi dievčatami a chlapcami sú vrodené. Napríklad, deti celkom automaticky siahajú po hračkách, ktoré charakterom a určením kopírujú predurčenosť ich pohlavia.
Vedci z britskej City University of London vo svojom výskume potvrdili, že ani nie ročné dievčatko z ponuky hračiek okamžite siahne po bábike alebo ružovom slonovi. Chlapček nesklame a „vytešuje“ sa z auta alebo modrej ryby.
To, že sa dve dievčatá začnú hrať na mamičku a prebaľovať bábiky, či dvaja chlapci sa zmenia na kamionistov alebo vojakov, nijako nesúvisí s hračkami, želaniami rodičov, ba ani s pacifistickými preferenciami jedného z rodičov. Gender rozdiely sú proste dané, a to bez ohľadu na okolnosti. Vedci z Ostrovov potvrdili, že takto postavené modely detských hier a správania fungovali bezpečne aj v rodinách, ktoré robili všetko preto, aby deti pri výchove viedli celkom neutrálnym smerom.
