Tisíc a jedna noc
Stalo sa a stáva sa... Už pri ceste zo škôlky začne syn rozprávať o čudnom ujovi, ktorý vošiel do školskej záhrady, kde sa hrali, a jednou rukou vytiahol zo zeme strom, aby si vzal poklad. Pani učiteľka ho však rýchlo začarovala, lebo deti jej pomohli a ujo potom odletel. Strom sa vrátil na svoje miesto a deti išli na obed.
Pre dieťa do sedem rokov celkom prirodzená práca s fantáziou a svetom svojich predstáv, či asociácií. Dospelí sa však nad týmito prejavmi často a zbytočne pozastavujú. Dieťa v takýchto prípadoch neklame, ale prostredníctvom svojej nekonečne slobodnej fantázie ventiluje nahromadené dojmy, prípadne sa bráni vplyvu okolia.
Klameš, klamem, klameme
Ak klamú dospelí, majú na to zväčša racionálne dôvody. Chránia často sami seba, inokedy blízkych, niečomu sa bránia, bojujú so strachom, nepríjemnosťami alebo si proste neželajú byť odhalení pri niečom, čo je zlé, trápne alebo protizákonné.
Naproti tomu detské „klamstvá“ vyrastajú z celkom inej podstaty. Psychológia označuje detské klamstvo ako tzv. nepravú lož, teda niečo, čo má bližšie skôr k fantázii alebo vytváraniu akéhosi druhu kruhovej obrany.
Poprední odborníci na detskú výchovu a psychológiu, napr. aj uznávaná česko-nemecká psychologička Jiřina Prekopová, hovoria o tom, že dieťa žije vo svojom vlastnom magickom svete, kde sa nekonečným spôsobom prelína realita s jeho fantáziou, pričom mnohé deti košatosť a bezhraničnosť tejto krajiny doslova pohlcuje.
Tajné signály
Ale hneď, ako sa u dieťaťa jeho pestré príbehy Z tisíc a jednej noci opakujú pravidelne, alebo sa dokonca stupňujú, mali by sme vážne spozornieť. Môže ísť o signál, že v jeho okolí sa niečo závažné deje. Nevypláca sa túto „hot line“ podceňovať.
Keď dieťa – namiesto bežného, adekvátneho slovníka – využíva na popis každodenného diania v škôlke či škole, niečo ako fantazijné príbehy alebo priraďuje ľudom okolo seba úlohy rozprávkových, nadpozemských bytostí, môže sa tak jednoducho brániť tlaku spolužiakov, či dokonca dospelých.
Mnoho detí sa v predškolskom či mladšom školskom veku skrátka nedokáže vyrovnať s nadmieru prísnou, autoritárskou výchovou. Nezvláda uplatňovaný systém cukru a biča, prísnych rozhodnutí a neprimeraných trestov. Pochopiteľne, že východiskom je únik do sveta fantázie, občasného klamstva a výmyslov. Tu si môže pokojne vládnuť podľa seba a nemusí brať ohľad na svoje okolie.
Pýtajme sa, dozvieme sa
Aj preto je občas veľmi dôležité analyzovať „úsmevné detské povedačky“ a snažiť sa, najmä pri ich častejšom výskyte, hľadať to povestné jadro pudla. Dieťa nie je dospelý, ktorý dokáže klamať a fantazírovať plánovito, podľa vývoja situácie, a najmä vo svoj prospech.
V mnohých prípadoch sa ukáže, že prejavy pravidelného klamania, hnevu alebo bujnej fantázie sú zo strany dieťaťa len úpornou snahou, ako nás „chytiť za rukáv“ a oznámiť niečo dôležité, niečo, čo nám už dlho uniká.
Samozrejme, ak majú v našom osobnostnom arzenáli funkcie klamania a lži svoje stále miesto, bude viac ako zložité žiadať od dieťaťa, aby chodilo v inak strihnutom kabáte.
