Pasívny konzum
Iste, nepočúva sa to ktovieako ľahko, keďže rodič býva na svoje dieťa až prehnane pyšný. Odborná verejnosť však varuje, že lákavá predstava spojená s deťmi ako budúcimi expertami digitálneho sveta viac-menej nefunguje. To, že nás pri ovládaní tabletu, mobilu alebo videa strčia do vrecka, znamená len toľko, že sú konzumentami týchto technológií.
Ovládať zariadenia, ktoré boli dizajnérmi a konštruktérmi zámerne navrhované ako intuitívne stroje, nie je žiaden veľký kumšt. Okrem toho, detská, nezaťažená myseľ ešte nebola „napadnutá“ množstvom iných, podobných informácií, a tak sa v takejto realite pohybujú celkom samozrejme a prirodzene.
Podkutý neznamená vzdelaný
Pri bližšom pohľade sa ukazuje, kde bude zakopaný pes. Deti síce zručne poletujú po klávesnici, dokážu bleskurýchle kmitať po dotykovom displeji, ale hlbšie vedomosti a znalosti zo sveta jednotiek a núl im predsa len chýbajú. Pozor, nikto nechce, aby osemročný školák zvládol programovanie na úrovni IT maniaka.
Ak sa majú jedného dňa spoľahlivo pohybovať v digitálnej realite, mali by už v tomto veku dokázať s počítačom zvládať činnosti, ktoré majú charakter hlbšieho pochopenia tejto disciplíny. Možno sú to prvé základy programovania, vyššia schopnosť práce so súbormi, inštalovanie a odinštalovanie programov, basic predstava o fungovaní počítača ako celku. Až po zvládnutí týchto vedomostí sa začnú štartovať základy digitálnej gramotnosti.
Je skvelé, ak náš potomok zvláda svoj tablet alebo smartfón takmer naslepo. Stále však ostáva len konzumentom týchto sofistikovaných technológií. Nepozná viac-menej nič, čo za nimi stojí. Nemá dokonca ani hrubú predstavu o „genetickej informácii“, ktorá sa v tých zázračných mašinkách skrýva.
Iba škola to nevytrhne
Nezabúdajme, že naše deti rastú v inom, a do iného sveta. Pamätáme sa, že web kedysi chrčal cez telefónne linky, počítače mali výkon dnešného smartfónu a samotný mobil vyzeral ako zarážka pod kolesá vlaku. Na školách sa síce decká čo-to naučia, ale digitálna budúcnosť je rýchlejšia ako akékoľvek školské osnovy. Minimálne to platí pri porovnaní so zahraničím.
Ak teda máme snahu, aby dieťa nebolo a neostalo len pasívnym užívateľom najmodernejších technológií, mali by sme pre to niečo urobiť. A pozor, zámerom týchto slov nie je naivná amatérska predstava, že zo všetkých detí raz vyrastú špičkoví „ítečkári“ alebo medzinárodne oceňovaní programátori.
Čísla nie sú všetko
Viesť dieťa po digitálnej diaľnici má pritom oveľa viac výhod, ako len zvládnutie čísel alebo aj budúcej profesie. Nad týmito konkrétnosťami stojí totiž ešte niečo podstatne cennejšie. Potomok nazrie za dvere logiky, naučí sa myslieť racionálne a k cieľu dokáže prísť podľa presne definovaných krokov. Sféra IT je totiž nesmierne kreatívna a ponúka záujemcom iks šancí na uplatnenie. Koniec koncov, nejde len o programátorov a matematických géniov.
Deti sa naučia presnejšie a jasnejšie komunikovať, zvládnu spoluprácu na riešení problémov, pochopia zmysel jednotného cieľa a smerovania. Naviac, vôbec nikde nie je napísané, že táto oblasť je primárne určená chlapcom. Našťastie, predstava nezmyselného delenia na ženské a mužské povolania sa pomaly, ale isto stiera. Tak prečo nie aj v tomto smere?
A ktovie, možno naše deti časom začnú – pre svoj vlastný život a budúcnosť – preferovať profesie technického charakteru, ktoré nemusia mať celkom bezprostrednú a úzku väzbu na svet počítačov. Absolvované kurzy programovania a digitálnych zručností im doslova otvoria oči.
Samozrejme, platí jediné: rodičia nemajú určovať, ale usmerňovať.
