Možnosti tu sú
Ak to povieme rovno, štátna škola je generáciami odskúšaný mechanizmus, ktorý dieťa vedie k tomu, aby nabralo čo najviac vedomostí. Memorovanie a systematickosť ešte účinkujú. Alternatívne školstvo sleduje skôr inú, aj keď zásadnejšiu motiváciu. Vštepuje deťom, prečo je dobré učiť sa a načo je v živote škola dobrá.
A ponuka v našich končinách?
- Škola Márie Montessori,
- Waldorfská škola,
- Daltonská škola Helen Parkhurstovej,
- pedagogika podľa Celestína Freineta.
Väčšina z nich pracuje so základnými hodnotami, akými sú sloboda, individualita, samostatnosť, citlivý prístup a tvorivosť. Pedagóg tohoto typu škôl býva predovšetkým priateľom, sprievodcom a proces učenia dialógom a nenásilným poznávaním.
Dva pohľady
Samozrejme, že okrem množstva pozitívnych reakcií rodičov, žiakov aj pedagógov sa dvíhajú hlasy odporcov alternatívneho školstva. Keďže ide často o veľmi skúsené, praxou vystužené osobnosti zo školského prostredia, treba ich názory brať vážne. Zaujímavá bola reakcia skúsenej učiteľky zo štátnej základnej školy z bratislavských Dlhých dielov.
Pani Klaudia (42 rokov) alternatívu jednoznačne odmieta. Nepriaznivo vníma rozdiel medzi vedomosťami detí, ktoré prišli do jej triedy z alternatívneho prostredia. Podľa jej slov, pre prvý stupeň je takýto typ výučby nevyhovujúci. Ak deti s takýmto prístupom k učeniu nastúpia na strednú školu, zrejme zažijú dosť nemilé prekvapenie.
Odlišný názor na rovnaký problém má – tá istá škola – pani Terézia (33). Disponuje dokonca vlastnou skúsenosťou pedagóga, keďže na montessori škole nejaký čas aj učila. Podľa nej „čistý“ montessori vyučovací systém fungoval len dva dni v týždni, inak bežalo klasické vyučovanie. Dodala, že ak by mala svoje deti na tento typ školy prihlásiť, nemala by s touto kombináciou žiadny problém.
Spod pokrievky
Za nakuknutie sa neplatí, takže len niekoľko detailov. Montessori škola deťom ponúka vekovo zmiešané kolektívy od prvého po piaty ročník. Pedagogika talianskej mysliteľky pani Marie Montessori vychádza z predpokladu, že je treba využiť obdobie, keď je dieťa nesmierne citlivé a nastavené na to, aby získavalo určitý druh schopností.
Treba mať preto na pamäti, že tento druh senzitivity k poznaniu rýchlo zaniká. V popredí tohoto typu vzdelávania je tak spojenie telesnej a duševnej aktivity. Dieťa je tvorcom samého seba, a preto mu stačí rozumne a cielene pomôcť, aby to zvládlo.
Najčastejším alternatívnym modelom je waldorfská škola, vychádzajúca z myšlienok a princípov rakúskeho filozofa Rudolfa Steinera. Hlavným cieľom tejto metodiky je podpora individuálneho nadania a kreativity, čo má viesť k všestrannému rozvoju dieťaťa. Systém je sofistikovaný a prehľadný. Deti bývajú rozsadené podľa temperamentu, takže učiteľ má prehľad o cholerikoch alebo sangvinikoch a podľa toho volí svoj prístup.
Netradične sa na škole učí písanie a čítanie. Naplno a do bodky ich žiaci zvládnu až v druhej triede. Okrem rozvoja vedomostí sa kladie dôraz i na umelecké schopnosti. V triedach sa veľa číta alebo sa rozprávajú rozprávky, bájky, príbehy a pod. Dopoludnia sa učí v blokoch, tzv. epochách. Napríklad mesiac vládne v triede matematika či fyzika, inokedy sú to jazyky. Popoludnie sa nesie už v bežnom režime takmer klasickej školy. Už od prvej triedy sa deti učia cudzí jazyk a hre na flautu. Hodnotenie pedagóga prebieha len slovne.
Sloboda výberu
Myslím, že nad všetkými tými možnosťami, alternatívami a cieľmi, by malo prevládať jedno jediné kritérium – trvalé blaho a prospech dieťaťa, rešpektovanie jeho osobnosti, talentu a duševných schopností.
Rozumne a citlivo to vedia v prvom rade posúdiť len mama s otcom, takže s chuťou do toho – naše dieťa si predsa zaslúži len to najlepšie.
