Diplomacia nesklame
Pri vyslovení tej vety ide v prvom rade o hru, takže neskočme na pravidlá, ktoré pred nás postavila nečakaná reakcia dieťaťa. Skúsme ostať nad vecou a zareagujme celkom neutrálne, takže povedzme niečo nezáväzné, napríklad: „Ale no...“ alebo „Uhmm...“
Dieťa upokojme a vysvetlime mu, že takýto dialóg si neželáme. Navrhnime mu iné riešenie, ako prezentovať nespokojnosť, hnev alebo frustráciu. Dieťa musí vedieť a cítiť, že pre nás nie je problém hovoriť s ním o všetkom možnom. Dialóg však chápeme ako prejav slušnosti a kultúrnosti, aj v rámci tej najostrejšej debaty.
Myslime na to, že naša reakcia na tak tvrdú vetu dieťa nasmeruje do sveta dospelých podľa istých vzorcov. O pár rokov nám možno bude vďačné, že zvláda rozhovory s partnerom, kolegom alebo aj cudzím človekom bez prchkosti a presily emócií.
Receptúra
Zachovanie pokoja býva v prvých okamihoch vskutku to najlepšie, čo môžeme urobiť. Podľa psychológov, treba nechať emócie ležať a zo situácie vylúčiť urazené a ponížené ego. Nikdy nepristupujme na túto nevedomú detskú hru, ktorá klame telom a sama nevie, čo znamená.
Dieťa je proste v tej konkrétnej chvíli vytočené, možno dokonca kvôli banalite, ale my už vidíme katastrofu biblických rozmerov, dôsledky na celý život a zaťaté mlčanie až za hrob.
Umenie zdržanlivosti
Keď zareagujeme na slová „nenávidím ťa!“ prudko, bezhlavo, či dokonca podľa pravidla „na hrubé vrece, hrubá záplata“, sotva nás niekto odsúdi. Dá sa to vcelku pochopiť a v istom zmysle ide o prirodzenú reakciu človeka, ktorý bol zahnaný do kúta milovanou osobou.
Odborníci ale vidia problém inak. Lepší je dávny trik s rátaním do desať, či postupným odriekaním abecedy. Dospelý má zvládnuť tento úder primerane svojej sociálnej úlohe a miestu, ktoré v rodine a živote dieťaťa reprezentuje. Nechať vybuchnúť sadze, spustiť krik a začať vyčítať, nebodaj kričať, to je začiatok konfliktu, ktorého koniec nikto netuší.
Riešením býva minulosť
Asi to teraz vyznie príliš sofistikovane, ale riešením takýchto dramatických situácií je nastavenie vzťahov s dieťaťom v minulosti. V prípade, že potomkovi málokedy doprajeme sluchu a posielame ho s problémami do svojho poradovníka, môžeme spoľahlivo očakávať výbuch v podobe tých dramatických slov. Komunikácia bola a bude začiatkom aj koncom, a to v každom vzťahu.
Substitúcia funguje
Keď už veta – nenávidím ťa – predsa len zaznela, vypláca sa stratégia vymeniť tému za inú a presmerovať emócie dieťaťa k nej. Výborne funguje efekt substitúcie a celkom nečakanej, prekvapivej odpovede. Napríklad: „Ten obrázok sa ti dnes v škole vydaril, nechceš namaľovať ešte jeden?“
Ak sa ale dieťa k slovám o nenávisti opakovane vráti, ubezpečme ho, že má plné právo na svoj názor. Zároveň však jasne a nekompromisne trvajme na tom, že vedomé porušenie slova z jeho strany nebudeme nikdy akceptovať, bez ohľadu na dôsledky.
