Zábavná zelená alternatíva
No, znie to asi dosť ekologicky, ale povedzme si na rovinu. Mnoho dnešných detí skutočne niečo také, ako „zelenú alternatívu“ voľného času, potrebuje. A s primeranou dávkou úprimnosti v podobe horúceho popola na našej hlave, platí toto konštatovanie aj pre rodičov. Spôsoby využívania voľného času početnými rodinami dnes pripomínajú všetko iné, len nie zmysluplné aktivity prospešné ľudskému telu aj duši.
Víkend? Rodina sedí v aute, rodina sedí v kine, rodina sedí pred televízorom. Deti popritom – už takmer naslepo – zvládajú mobil, tablet, komp. Svojich kamarátov majú hlavne na „fejsbúkoch twittroch, jútuboch“. Akú-takú formu autentickej prírody zažívajú snáď už len v posmutnenom mestskom parku, ktorý križujú cestou do a zo školy. Naznačiť, že vo výchove ide o zásadnú chybu, je v takýchto prípadoch až príliš milosrdné.
Lesné inšpirácie
Dá sa to však aj inak, a na počudovanie toho ani veľa netreba. Menej rodinnej lenivosti, trochu osobnej fantázie a úprimná chuť robiť veci inak. Ale áno, ospravedlňujem sa, mnohí rodičia chodia s deťmi do lesa, chodia na bicykle, chodia na huby. Prečo ale nevyužiť les ako dokonalú a jedinečnú herňu, či to najsamozrejmejšie a najzdravšie ihrisko na svete? Prečo ho s rodinou nevidieť ako atlas flóry a fauny, zdroj umeleckých a tvorivých nápadov?
Kadečo a všelijako
Napríklad les, ktorý je aspoň trochu rovinatý, prehľadný a osvetlený, ponúka vnímavému otcovi a mamine nespočetne možností, ako zabaviť seba aj deti. Nikto netvrdí, že sa tu máme hrať futbal alebo niečo podobné. Koniec koncov, les nie je miesto na hlučné pokrikovanie a nemiestne hulákanie. A čo takto sústredená hra na stopárov? Nechce to predsa nič iné, ako malú domácu prípravu a dohovor oboch rodičov.
Potom už stačí vo vybranej časti lesa umiestniť farebné značky (stačia aj kúsky papiera), ktoré budú dieťa – bez, alebo s našou pomocou – navigovať. Cieľom tohoto pátrania môže byť kadečo, nápadom sa medze nekladú. Napríklad kniha pre celú rodinu. Dajme tomu taký atlas húb, encyklopédia stromov, kvetov či zvierat dokážu v deťoch vzbudiť nečakaný záujem aj pre ďalšie mesiace alebo aj roky.
V lese sa môžeme venovať aj matematike. Spoločné zbieranie šišiek na čas, na presne limitovaný počet, alebo od tej „najmenšej po najväčšiu...“ Skrátka, je len na dospelých, čo pre deti a pre seba vymyslia a pripravia. Aby sme však neostali len pri predstavách o hraní. Les dokáže deti vychovávať už len svojou jedinečnou existenciou.
Nekonečné listovanie
Skúsme pobyt v tomto dokonalom ekosystéme využiť aj na priame vzdelávanie a usmerňovanie našich potomkov, a to od najútlejšieho veku. Trpezlivo vysvetľujme, ukazujme, počúvajme, mlčme a sledujme. Ak o živote v lese niečo vieme, je to pre deti len dobre. Ak máme smolu, neľutujme kúsok času a pripravme si jednu, dve témy, ktoré môžeme deťom, priamo v lese, predstaviť.
Medzi stromami sa dá predsa listovať ako v nekonečnej knihe, ktorá sa človeku nikdy nezunuje. To, že kráčame v tichu po listoch či ihličí, ale neznamená, že budeme s manželkou riešiť kúpu novej sedačky a deti necháme vo svojej blízkosti „voľne sa pasúce...“ Les je živý organizmus, ktorý tu bol, je a bude, aj keď nás už zuby dávno bolieť nebudú. Zasluhuje si úctu, poznanie a otvorenosť.
Božechráň, nikto netvrdí, že máme deti v lese podrobovať druhému školskému režimu. Býva ale večná škoda, či skôr hriech, vnímať toto miesto iba ako priestor pre náš osobný relax, či miesto pre nezáväzné detské šantenie. Všetko, čo do našich detí o živote lesa vložíme, sa vráti nielen im, ale aj lesu samotnému.
