Aj to je predstava
Ospravedlňujem sa za myšlienkovú licenciu, ale sem-tam mávam pri rozhovoroch, priamych alebo tých odpočutých, neodbytný pocit, že dnešok považuje takmer za moderné a trošku dekadentné, ak začne dieťa vykazovať symptómy neurčitej duševnej poruchy, napr. Aspergera. Počkajte, ešte ma nevešajte, dokončím...
Veď prečo sa taký Beethoven, Einstein, Bill Gates alebo Woody Allen stali mega hviezdami a geniálnymi persónami? No – a tu začnú pomáhať útržky visiace na webe – lebo mali a majú poruchu, ktorú odborníci nazvali Aspergerov syndróm, teda istú odnož autizmu. Potom stačí len dlhšie listovať, pozorne čítať, vytrvale sledovať vlastné dieťa a po nejakom čase sme presvedčení, že iná možnosť, ako ten Asperger, to ani byť nemôže.
Vinníci aj obete
Samozrejme, že vinníkom nebola a nebude www sieť. Miešať hrušky s jablkami, a pritom myslieť na slivovicu, sa nevypláca. Ak ale máme neblahý pocit, že naše dieťa reaguje na bežné podnety inak, ako je možné očakávať, alebo jeho správanie vybočuje z modelov správania skupiny rovesníkov, treba vyhľadať odbornú pomoc.
Pravda, lekár – špecialista nemá len nás, a medzi bielymi plášťami často platí, že každý má svoj názor, takže všetko to trvá, strašne sa vlečie a stres úmerne tomu rastie, napätie sa stupňuje, ale napokon sa dočkáme aj my.
Lenže vďaka „netrpezlivosti srdca“ sa často stávame obeťami aj vinníkmi. Príklad? Kolegyňa v istej redakcii – už je to dávno – nám dlhé mesiace tvrdila, že syn má určite toho Aspergera. Činila to dokonca tak vehementne, že jej poniektorí zrejme uverili. Príznaky sú vraj celkom neklamné, zaťato zdôrazňovala.
V triede je ten môj chlapec nesústredený, každého len poučuje, dokonca aj učiteľku, tvári sa ako profesor, býva hrozne neempatický, tvrdohlavý, často vybuchne, bolieva ho hlava. Zhrnula, že to zrejme bude v rodine, lebo aj ona vraj mávala v detstve podobné príznaky, ale jej to už prešlo.
Chlap sa do ženského sveta miešať nevládze, a tak som pochopil, že to, čo nám predkladá, našla zrejme na webe, chatoch, diskusných fórach, facebooku, prípadne v osobných rozhovoroch s kamoškami, priateľkami a známymi.
Nakoniec sa ukázalo, že chlapec mal bližšie nešpecifikované problémy s očami. Potreboval preto skúseného očného lekára, dajaký zásah laserom, a potom doživotne špeciálne sklá.
Podpora, prečo nie?
Informácie na webe nemajú pre bežného smrteľníka inú hodnotu ako hodnotu informácie. Raz lepšiu, potom slabšiu, inokedy zmysluplnú alebo hodnú smetného koša. Ak vnímame web ako nadstavbu ľudskej kultúry, predĺženú ruku civilizácie a sieť, čo by nás nemala prerásť, máme vyhraté. V opačnom prípade budeme stresovať seba, rodinu a pátrať po niečom, čo sa dá vysedieť v knižnici, školskej lavici alebo získať v podobe diagnózy od skúseného lekára.
