Detské zbožňovanie
Mnoho detí vidí otca ako uja, čo u nás stále papá, alebo koníka, ktorý ma nosí, ale nežerie cukor. Tak, či tak, detský pohľad na otcov býva spojený s autoritou, silou a ochranou. Takmer vo väčšine prípadov ale s hrou, zábavou a dovolením nedovoleného.
Ako šarmantne konštatoval francúzsky spisovateľ Alexander Dumas, ml.:
„Otec, to bolo veľké dieťa, ktoré žilo vedľa mňa v čase môjho detstva.“
Treba ešte pripomenúť slová talianskeho básnika Basileho, ktorý mužom múdro pripomína:
„Najdôležitejšou vecou, ktorú môže otec pre svoje deti urobiť, je, že bude milovať ich matku.“
Pubertálne odmietanie
Slávny americký humorista a spisovateľ Mark Twain zhrnul často nejednoduchý vzťah otca a pubertálneho syna úplne presne, keď povedal:
„Keď som mal štrnásť, bol môj otec najväčší hlupák pod slnkom. Keď som dovŕšil dvadsaťjeden, nestačil som sa čudovať, aký pokrok ten starý pán urobil.“
Občas, to zájde tak ďaleko, že medzi dvoma pubertiakmi zaznievajú vety typu:
„To je tvoj otec?“ „Hmm, asi, mama to tvrdí neustále...,“ a pritom je podľa anonymného, ale rozhľadeného autora preukázateľné, že:
„Podľa štatistiky pripadá u nás na každú rodinu 4,1 osoby. Tá desatina je otec.“
Ak si ale dospievajúci syn v návale hormónov nájde čas, možno sa celkom rád podpíše pod slová anglického spisovateľa W. S. Maughama, ktorý našu tému glosoval presne:
„Každá dospievajúca generácia sa usmieva nad svojimi otcami, smeje sa starým otcom a obdivuje svojich pradeduškov.“
Pochopenie dospelého
Svet otcov a synov možno uvidíme bližšie z nápisu, ktorý sa našiel na hrobe neznámeho muža z Aljašky. Stojí tam:
„Otec ma nenaučil nič. Ako dospelý som pochopil, že muž si musí od života všetko vybojovať. Potom snáď dokáže byť otcom...“
Samozrejme, že nesúrodá dvojka syna a otca nesie so sebou veľa stereotypov, ktoré sa, vďaka nadhľadu, darí obrusovať. Príklad? Akýsi nemenovaný autor, zrejme veľmi zaslúžilý otec, zhrnul svoje celoživotné snaženie viac ako trefne:
„Múdry muž vie, že peniaze nie sú všetko. V mnohých prípadoch však dokážu spoľahlivo a citlivo udržiavať vzťah s vlastnými deťmi.“
Napriek všetkému býva postavenie muža a otca v rodine často delikátne, a to až do tej miery, že sa naň celkom hodia slová dánskeho nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Nielsa Bohra. Tento vedecký génius očividne poznal a prežil všetky nuansy vzťahu otec, syn a rodina, keďže na ich adresu poznamenal:
„Niektorým mužom skutočne prekáža, ak sa im do súkromia pletú príbuzní. Napríklad manželka a deti.“
