A ako sa mám hrať? Tie vety počul predsa každý, ktorého režisér "život" obsadil do úlohy rodiča. Hraj sa so mnou! Rodič sa roztopí, vymýšľa, leží na koberci. Zajtra, pozajtra, znova. Dieťa nemá dosť a rodič padá únavou. Fakt im treba neustále niečo organizovať a vymýšľať? a kedy sa vlastne hrajú podľa seba?
Kategória najlepšia výprava: Neverending story
Asi to vyznie ako rúhanie, no niekedy mávam pocit, že rodičia tých malých drobcov chcú byť rozprávkovými vílami a škriatkami, ktorí svojim deťom dokážu vyplniť všetok voľný čas. Krúžky, tréningy, výlety, pieskovisko, domáci koberec. Všade oni a všade deti. Chvályhodné, úprimné, ale nesprávne riešenie.
Nie je predsa účelom detských hier a trávenia voľného času, aby sme denne chystali scenár, rekvizity, vládli kamerou a sedeli na režisérskej stoličke. Kedy sa to dieťa zahrá samo? Kedy bude hľadať vlastné nápady a postupy? Deti sú totiž ako opičky, rýchlo si na takýto model zvyknú, a potom čo? Nezabúdajme, že sú neunaviteľné a majú nekonečnú fantáziu. Ako a čím im chceme v tomto smere konkurovať?
Kategória najlepší animovaný film: Kde bolo, tam bolo
Pamätám si na moje detské roky dosť presne, keďže v rodinnom dome sme boli traja chalani a stará mama. Rodičov sme vídali až po príchode z práce. Tá nádherná, jedinečná žena nemala čas riešiť náš čas a naše hry. Starala sa o dom, hospodárstvo a mala vecí nad hlavu. Iste, keď sa niečo pritrafilo, alebo sme dobehli s prosbou o pomoc, zakročila. Inak nás ale ráno „hodila“ do vody a my sme si to užívali.
Možno je tento model pre naše deti úplne najlepší, pravda, s ohľadom na moderné propriety, aktuálnu dobu a obecne zúriaci model úspešného jedinca. Tak, či tak sa vyplatí nechať dieťa, aby si mohlo z koláča voľného času vybrať svoju najchutnejšiu časť.
Kategória najlepší herec v hlavnej úlohe: Rukoväť pre „rodiča nad vecou“
Pardón, nikto tu za celý čas nepovedal, žeby sme mali na priebežný program detí rezignovať. Robme to však s prehľadom, ostaňme nad vecou a majme na pamäti, že z detí chceme osobnosti, a nie chodiace, nesamostatné prosbopisy.
Vezmime ich napríklad na nečakaný víkendový výlet, ale pokúsme sa – sme predsa dospelí, rozumní, inteligentní – urobiť z neho kreatívnu hru na samostatnosť. Dajme im voľné pole pre ich tvorivosť, fyzickú súťaživosť alebo chuť neustále niečo objavovať.
Pokúsme sa to urobiť napríklad tak ako zvečnený pán Satinský v komédii S tebou mně baví svět. Užime si teda vlastné pohodlie, trochu tej lenivosti a rodičovskej slobody a deťom poskytnime priestor na sebarealizáciu, zábavu a hry.
Výborným východiskom býva v tomto smere intuícia a spontaneita. Keď budeme stále niečo plánovať, šperkovať a cizelovať, skončíme ako graf na milimetrovom papieri – pokrútení, iks ráz vygumovaní a celkom bezfarební.
Príklad? Dcéra môže s mamou chystať koláč, ktorý bude ako lego – rozsypaný po celej kuchyni – a otec so synom môžu skúsiť pomáhať. V jednej chvíli sa ale rodičia diskrétne vytratia a nechajú deti, aby si nedeľnú nepečenú tortu dokončili samy. To, že ju nikto zrejme jesť nebude, nie je žiadny argument, však mamička?
Kategória najlepší adaptovaný scenár: Nuda predsa inšpiruje
Vyznie to hlúpo a snobsky, ale občas to prekvapivo funguje. Spomeňme si na naše detstvo a buďme úprimní. Nebol pre nás čas nudy malými Vianocami? Žiadne plány, žiadne povinnosti, žiadny dozor. Verme svojim deťom, že takýto priestor naplnia pre seba tým najlepším. Uvidíte, nebudú príliš dlho polihovať a objavne sa rýpať v nose. Určite si nájdu program vo vlastnej réžii, pri ktorom si nielen odpočinú, ale objavia nové a nepoznané súvislosti – na vlastnú päsť.
