Stará pesnička
Pochopiteľne, že nejeden muž ihneď vzplanie spravodlivým hnevom, lebo zase bude počúvať tú starú pesničku. Ak je niekto vinný, tak je to práve on. Nikto neberie do úvahy, že je tiež len človekom, otcom, stará sa o zázemie rodiny a robí všetko preto, aby prosperovala a on ju aj takýmto spôsobom chránil. A keď budeme spravodliví, deti sú zdrojom stresu takmer denne, a to pre oboch rodičov. Tak prečo má pochybné prvenstvo odnášať zase iba chlap?
Čísla nepustia
Žiaľ, viacero nezávislých štúdií dokázalo fakt, ktorý chlapov nijako nepoteší. Ženy totiž vnímajú mieru denného stresu oveľa dramatickejšie zo strany svojho partnera, ako detí. Ak budeme pracovať so škálou, kde číslo desať predstavuje maximum, tak chlapi v bežnom vzťahovom režime atakujú interval medzi osmičkou a deviatkou... Ako vidno, čísla zase raz nepustia. Dokonca platí, že každá druhá žena psychológom potvrdila, že stres zo strany muža zažíva dva razy častejšie, ako zo strany svojich potomkov. Žeby muži masívne využívali rodinu ako miesto pre vlastnú psychohygienu?
Vinné aj nevinné
Asi to treba povedať na plné ústa. Podľa prieskumov sa totiž ukazuje, že v mnohých ohľadoch majú na popisovanej situácii časť viny aj samotné ženy. V prvom rade sa vo svojej domácnosti snažia stíhať všetko iba samy. Chcú mať veci od A po Z pod kontrolou, a to neraz až na hranici perfektnosti. Na druhej strane stojí ich samotná výchova, poletujúce gender predsudky a rôzne falošné, až knižné predstavy. Tieto premenné potom vedú mnohé ženy k tomu, že partnerom a ich pomoci v domácnosti už a priori neveria.
No a takýto stav sa medzi blízkymi priateľkami, či na úrovni vzťahového folklóru, začne často komunikovať ako mužský šovinizmus, vrodená neochota, pohodlnosť a snaha vytvárať zo žien slúžky. Chlap sa – v tom lepšom prípade – dostáva na úroveň decka, ktoré sa tvári, že má na všetko svojich ľudí. Hlasité gender volanie po partnerskej rovnosti tak veľa ráz zaniká v nejasne definovanej rovnici – je žena vinná, alebo nevinná?
Hovor, zaujímaš ma!
V tejto súvislosti leží na stole aj otázka spojená s otvorenosťou a kvalitou partnerskej komunikácie. Koniec koncov, bola súčasťou prieskumov. Vyplynulo z nej, že pohľad ženy na rodinu, akoby vopred vylučoval väčší podiel muža na chode domácnosti. Paradoxne sa však mužská časť populácie takýmto prácam nebráni. Naozaj rada by prispela i niečím iným, ako len veľkým nákupom, vešaním záclon, či víkendovou návštevou plavárne, ktorej sa decká nevedia dočkať už od pondelka.
Partnerská komunikácia býva v tomto smere chudobná príbuzná, a to najmä zo strany žien. Vo svojej podstate je to smutné, aj keď viac-menej odôvodniteľné, no počas rozhovorov s kamarátkami sa ženy cítia podstatne slobodnejšie a vedia si navzájom povedať oveľa viac.
Tvrdenia typu „upracem si radšej sama, lebo on mi to len ’odflákne‘“ alebo „minule pri žehlení spálil dva uteráky“, sú síce úsmevné, ale pre vzťah potenciálne toxické. Žena a muž tvoria partnerské zväzky, aj keď každý bude navždy iný. Stavať kvalitu vzťahu na upratanom vzhľade bytu alebo dokonale vyžehlenej bielizni? Preboha, prečo a kvôli čomu?
Liečba toleranciou
Prirodzene, že vzápätí sa objaví naliehavá myšlienka, čo s tým môžeme urobiť. Stres je totiž zákerný a tichý agresor, ktorý podráža nohy telu aj duši. Ak útočí pridlho a stále rovnakým smerom, dôsledky jeho atakov sa predvídajú len veľmi ťažko. Napokon, staré známe podobenstvo o tom, že stokrát nič umorilo osla, platilo a platiť nikdy neprestane.
V našom prípade by mala liečba prebiehať pomocou konských dávok tolerancie, a to na oboch zúčastnených stranách. Dámy by mali do rúk svojich partnerov delegovať oveľa viac domácich prác alebo rôznych povinností spojených s rodinou. Čo na tom, že dieťa nebude do škôlky vypravené podľa predstáv matky? Partner to predsa urobil najlepšie, ako vedel!
Okrem tolerancie je dobré pracovať i s rešpektom k osobnosti toho druhého. Muž nemá sekírovať ženu iba preto, že v chladničke nenašiel pivo alebo kus „nočnej“ údeniny. To sú predsa vo svetle zdravého vzťahu úbohé banality, čo nestoja ani za zmienku. Dôvera v schopnosti toho druhého býva jedinou schodnou cestou, ako sa zbaviť rizika stresu.