Obavy verzus dôvera
Ako rodičia tomu sotva ujdeme. Aj preto by sme mali vážne uvažovať o tom, ako nahradiť obavy, nebodaj strach, dôverou a dospelým pohľadom na vec. Prvé samostatné prespanie alebo dokonca celý víkend mimo domova môžeme v istom ohľade považovať za prelom vo vzťahu s dieťaťom, a treba byť naň dostatočne pripravení.
Diktuje vek
Ok, prespať u kamoša môže už aj nadšený škôlkar s piatym krížikom na chrbte. Jediné, čo treba v takomto prípade akceptovať, sú názory, pocity a neodolateľná chuť dobrodružstva samotného dieťaťa – práve tie nás spoľahlivo povedú. Dieťa by si malo takýto výnimočný večer skrátka užiť. A keby predsa niečo, jestvujú naokolo telefóny, autá, takže nebude problém pre „smutného dunča“ skočiť.
Zlatým pravidlom je, že čím je náš tuláčik mladší, tým viac kontroly, citu a empatie treba k jeho nápadu prejavovať. Starší potomok už berie takúto vec ako samozrejmosť a veľké rodinné vyjednávanie nehrozí.
Nemusí to byť práve desatoro
Fajn, dohoda teda padla, dieťa dostalo vízum a večer môže odísť ku spolužiakovi. Kým však prídeme k tomuto konštatovaniu, mal by sa udiať tradičný predletový checking. Máme kontakt na rodičov spolužiaka, hovorili sme už s nimi, vieme, čo sú zač, súhlasili s prespaním, kde a ako sa bude spať, ako máme zorganizované ráno? Nepodceňme skrátka nič. Všetky deti totiž vládnu neprekonateľnou fantáziou, ktorá rodičov neprestane prekvapovať.
Pravidlá hry sú v týchto kauzách podstatné a bez nich sa do akcie nepúšťajme. Z vlastnej skúsenosti viem, že mama – praktická a vizionárska žena – môj „free“ pobyt u kamoša spojila s povinnosťami. Celý týždeň top známky, žiadny incident, a to vo všeobecnom poňatí, a príslušná pomoc v domácnosti, bez politického vyjednávania. Princíp niečo za niečo bol fér, takže som sekal dobrotu a makal o dušu. Dnes už viem, že to funguje nadmieru dobre.
Viac ako len večer a noc?
V prípade, keď si naše milované dieťa v kalendároch škrtá „teen“ roky, dá sa logicky očakávať, že namiesto jednej noci bude chcieť prežiť mimo domova celý víkend a noci aspoň dve, prípadne tri. Čo s tým? Opäť by mali do hry vstúpiť jasné pravidlá a obojstranná dôvera.
Keď dieťa ešte nemá osemnásť a hrnie sa na chatu len s partiou, bez dospelého, je to vcelku jednoduché. Buď sa, ako rodičia, dozvieme všetko potrebné, alebo na chatu môže dcéra či syn rýchlo a bezbolestne zabudnúť. Neexistuje žiadne áno, ale, veď dobre, keď, či možno... Neplatí nič, len jasný program, čas od – do, potvrdenie miesta a kontakt. Nalejme si čistého vína. Aj keď sa všetko ako-tak finálne „spunktuje“ a dieťa dostane zelenú, môžeme si byť istí, že poznáme sotva špičku ľadovca. Aj preto je dobré, keď si určíme kontrolné časy, aby nám dieťa zavolalo, prípadne konečnú hodinu príchodu domov.
Frajerka a frajer
Nelietajme v ružových oblakoch. Raz nám bude – dúfajme, že bude, a to primerane kultúrnym spôsobom – oznámené, že dcéra alebo syn, chcú stráviť noc so svojou láskou. Nepanikárme. Je to vlastne akýsi vyšší level prvej škôlkarskej noci. Hovorme preto s deťmi, skoro dospelákmi, otvorene a priamo.
Základom je téma antikoncepcie, ktorú by však mali dávno ovládať. Ak to chceme dobehnúť na chodbe a medzi dverami, máme smolu. Ďalej. Musíme poznať druhú stranu, teda zhruba profil rodiny, ich bydlisko, miesto, kam sa mladí chystajú, dohodnuté podmienky. Ak má už naše dieťa osemnásť, veľké manévre robiť nemôžeme, no argument, že žijeme ešte spolu a jeme z jedného hrnca, fungovať musí. Cez toto by vlaky jazdiť nemali...
