Múdrejší vedia
Každý trochu skúsený psychológ alebo praxou podkutý pedagóg nám potvrdí, že hry spred monitora počítača majú vážne niečo do seba. Ak už nič iné, tak pomáhajú deťom v rozvoji počítačovej gramotnosti, čo je v technickej dobe často oveľa viac ako znalosť vybraných slov po vybraných písmenkách od istého Lajka Štúra.
A aby to bolo ešte zložitejšie, dlhodobo platí hľadisko odborníkov, že klasické stolové hry dokážu aj o kúsok viac. Najmä v oblasti sociálnych väzieb zakladajú v deťoch trvalé a nesmierne cenné spojenia, ktoré ich vystužia vo veku dospelosti. Takže, rodinný čas strávený nad Človeče nehnevaj sa alebo so Scrabble, treba jednoznačne vnímať ako skvelú investíciu do budúcnosti vlastného dieťaťa.
Stolové či spoločenské hry majú ešte jedno veľké, často nedocenené plus. Výber hier sa dá flexibilne prispôsobovať veku dieťaťa, prostrediu, konkrétnej nálade alebo počtu hráčov. Také pexeso, Čierneho Petra alebo puzzle, môžeme s pokojným svedomím „mydliť“ kdesi pod stanom, v top hoteli, pri sviečkach, s predškolákom alebo mutujúcim puberťákom.
Čo z toho?
Niežeby to nemalo byť jasné, ale to, čo stolové spoločenské hry povyšuje v rebríčku tzv. „social skills“, teda sociálnych zručností, má podobu večnej trojčlenky: hra, výhra, prehra. No a nad ňou sa vznáša duch pravidiel. Takže, či už chceme, alebo nechceme, táto kompánia nám šliape na päty už od plienok. Prirodzene, vypláca sa im vidieť až kamsi do žalúdka, lebo to mnoho vecí uľahčuje a spríjemňuje.
Vedieť totiž čestne prehrávať, uniesť omámenie zo zaslúženej výhry, a pritom všetkom ctiť pravidlá, to sú temer rytierske cnosti, ktoré sa dnes síce zhusta spochybňujú, ale z módy nikdy nevyjdú. Koniec koncov, príkladov čestných, hrdých a slušných ľudí je stále dosť a dosť.
Hra učí človeka už od malička plánovať, rozložiť si sily, rozumne riskovať a spoznávať vlastné Ja. Nie je to len sobotňajšia zábava s večerným kakaom a vianočkou. V deťoch rozvíja kreatívne schopnosti, skryté rezervy a odhodlanie nevzdávať sa. Naviac, náš rastúci potomok prirodzenou cestou pochopí, že trpezlivosť, sústredenosť alebo sebaovládanie zmôžu v reálnom živote oveľa viac, ako svojhlavé odmietanie, urazenosť, či úbohé kopanie do stola.
V neposlednom rade je tu aj zásadný rozmer reprezentovaný prítomnosťou iného človeka, či viacerých ľudí v priebehu takejto hry. Ľudí skrátka nevypneme ako monotónne šumiaci počítač. Musíme vždy počítať s ich reakciami, náladami, schopnosťami a inteligenciou. To, že touto formou zásadným spôsobom posilňujeme rodinu a prehlbujeme jej väzby, asi ani netreba hlbšie analyzovať.
Vidieť hráčom do očí (pri kartách sa tento postup neodporúča!), počuť ich reakcie on-line, môcť uzatvárať strategické spojenectvá alebo tiché dohody, to má pre život dieťaťa, ako budúceho dospelého, kľúčový význam.
Mix chutí najlepšie
Pozor, nikto po týchto myšlienkach netvrdí, že PC hry treba kamsi odložiť a dieťa pri ich vyhľadávaní obmedzovať, božechráň! Svet počítačových hier je aj svetom svetovej angličtiny, logických hádaniek, vizuálnych pascí a náročných riešení. Aj preto má vo výchove dieťaťa virtuálna realita video hier svoje nezastupiteľné miesto. Záleží tak len od nás, od rodičov, či si dáme aspoň toľko neveľkej námahy, aby sme získali basic prehľad, čím sa dieťa pri počítači, tablete alebo mobile vlastne baví.
A pokiaľ ide o spomínané stolové hry? Vyberajme ich podľa veku detí, primerane ich schopnostiam a zručnostiam. To predsa vieme posúdiť najlepšie práve my, hmm? Na druhej strane, neurobme z tejto zábavy niečo ako povinnosť pre nedeľné daždivé popoludnia. Nič nedokáže vec sprotiviť viac, ako povinná rodinná jazda s kockou v ruke a figúrkami na stole.
Sme dospelí a rodičia, takže by sme sa už mali vyznať v zákutiach vzťahov. Hľadajme preto vždy iný spôsob a formu, ako naše dieťa na takúto hru citlivo „namotať“. Keď jej ratolesť časom príde na chuť, bude problém vyhovoriť sa, že sa nám práve hrať nechce...
