Na hojdačke
Už počas tehotenstva sa medzi dvojicou rad vecí premení od základu. To však býva spojené s radostným očakávaním, pričom všetku tú drinu odtiahne žena. Ostrý štart nastáva až s príchodom drobca na svet a prvým prekročením domáceho prahu. Všetko sa obráti hore nohami, a po pravde – je to na celý život. Ostáva potom len na dospelých, či malému človeku dovolia, aby im začal svojou prítomnosťou „narúšať“ vzťah.
Komunikujme o dušu
Asi to vyzerá alibisticky, ale bez komunikácie – nielen v tejto životnej etape – si koledujeme o mínusy, a to na všetkých frontoch. Nie, za komunikáciu sa nedá, ani pri najlepšej vôli, považovať desať minút ukradnutých po návrate muža z práce alebo hysterický telefonát chlapovi do auta, že tá voda v kuchyni stále kvapká. Vzťah býva strašná makačka, a tak si na nej treba popracovať spoločne, každý deň. A komunikácia k tomu patrí.
Trieska pod nechtom
Posteľ sa v novej situácii často stáva trieskou pod nechtom. Spočiatku chceme, aby dieťa spalo medzi nami, no po čase zisťujeme, že to až taký dobrý nápad nebol. A tak možno celej veci prospeje, ak si v tomto citlivom čase nájdeme náš, osobný a intímny priestor. Dieťa predsa neznamená, že vzťah a jeho pestovanie odložíme „na potom,“ či áno? Plazivé odcudzenie navyše hrozí i v sexuálnej sfére, a tá, ako je známe, sa lepí dosť ťažko.
Peniaze a prachy
Iste, naše drahé dieťa je v tom celkom nevinne. Jeho existencia však generuje zásadné zmeny v rodinnom rozpočte. Mraky súčasných mladých rodín často žijú na doraz. Posaďme sa teda k poháru vína, ku káve, či vode z vodovodu, preosejme naše príjmy, výdavky a nastavme si rozumný finančný plán. Možno budeme sami prekvapení, čo všetko nepotrebujeme.
Domáce práce a voľný čas
Tu nám celkom postačí obyčajné pochopenie, vzájomná tolerancia a citlivý prístup. Ak sa takto pokúsime správať obaja, oveľa ľahšie si poradíme s logickým nárastom prác doma, pričom ich – preboha – nedeľme na ženské a mužské. Prebaliť dieťa, navariť obed alebo vyvešať bielizeň zvládne predsa aj normálny chlap. A potom si celkom rýchlo nájdeme free time na náš voľný čas.
Nehrajme sa na policajtov
Je taká hra, že dobrý a zlý policajt. Jeden chváli, capká po ramene a druhý brble a púšťa hrôzu. Nenaskakujme, prosím, do takéhoto vagóna. Dohodnime sa, ako budeme naše spoločné – nie moje, ale vždy naše – dieťa vychovávať. Ušetríme si tým sklamanie, budúcu bolesť a absurdné knižné delenie na „dobrú mamičku a tvrdého tatka.“
Babka, dedko, família
Nevstupujeme do svedomia, ale stáva sa, že vnúčik/vnučka akosi automaticky náleží najmä rodičom manželky, a predovšetkým jej matke. Rodičia otca mávajú menší krajec. Niežeby to bola katastrofa, premenných je tu viac ako dosť a ustrážiť ich nie je ľahké, ale spravodlivé to celkom nebude. Snáď preto stojí za úvahu vyjasniť si to medzi sebou aj v rámci vlastných rodín a určiť si pravidlá tejto generačnej, a zakaždým dosť zamotanej hry.
A čo priatelia?
Nevyhovárajme sa, že po narodení dieťaťa máme desivo málo času. Na priateľov by sme si ho mali nájsť vždy. Uvedomme si, že v ich prítomnosti z nás mnoho vecí opadne, uvoľníme sa a dokážeme relaxovať. Možno spolu radi športujeme, chodíme do kina, na spoločné dovolenky. Nenechajme sa o tieto dôležité prvky nášho života pripraviť. Veľmi ťažko, ak vôbec, ich budeme časom nahradzovať.
Nie nad nami, ale s nami
A ešte niečo, prosím. Za žiadnych okolností nepripusťme, aby nás dieťa a jeho tieň oboch prekročili. Ten drobec predsa prišiel medzi nás z našej vôle a nemal by byť nad nami, ale spolu s nami. Ak mu obetujeme viac, ako sme si boli ochotní vôbec pripustiť, môžeme stratiť oveľa viac, ako sme jeho narodením získali.
