Vedelo sa, zabudlo sa?
Povieme bez chvostíkov z beletrie. Opäť nám jeden vedecký výskum potvrdil dávno známe empirické poznatky minulých generácií, čiže vedelo sa, zabudlo sa. Skrátená verzia potvrdeného môže znieť zhruba takto: čím viac lásky a citu do dieťaťa investujeme, tým lepšieho človeka môžeme z neho vychovať, a o to viac sa mu môže v dospelom živote dariť.
Tento – na prvý pohľad – prostý záver má však jedno veľké a skutočne cenné plus, ktoré mu sotva možno uprieť. Finálna štúdia bola americkými psychológmi totiž vypracovaná na základe 30 rokov trvajúcich pozorovaní oslovenej skupiny jednotlivcov.
Najcennejšiu striešku tejto štúdie tak tvorí základná myšlienka. Druh a kvalita starostlivosti, ktorú ratolesť od svojich rodičov dostáva od raného detského veku, zásadným a unikátnym spôsobom podmieňuje jeho budúce začlenenie do spoločnosti, ako aj študijné a profesijné úspechy, resp. neúspechy. (1)
Raz, dva, tri
Východiskom tejto podnetnej štúdie je predovšetkým potvrdenie známeho faktu. Prvé tri roky dieťaťa a ich komplexná kvalita sú nevyhnutým stavebným kameňom pre jeho budúci život. Štúdia počas 30 rokov intenzívne pracovala so skupinou 243 osôb, ktoré pochádzali zo sociálne slabších pomerov, resp. ich etnický pôvod bol pestrý. Účastníci štúdie boli pritom vedcami sledovaní až do veku 32 rokov.
Ukázalo sa, že prvé tri roky života vytvárajú v psychike dieťaťa všetky strategické predpoklady, aby raz uspelo nielen v škole, ale aj vo víre vlastnej existencie. Dokonca sa skupine amerických vedcov podarilo vyvrátiť dlhodobo komunikovanú, a často zdieľanú myšlienku, že „peniaze sú skoro všetko“. Potvrdilo sa, že láskyplná a citlivá výchova budúceho „dospeláka“ vonkoncom nestojí na bruchatom bankovom konte.
Dieťa tak potrebuje najmä nehu, dotyky, úsmev, pochopenie, komunikáciu a adekvátny kultúrno-spoločenský rozhľad svojich rodičov. Zopakujme si to znovu, aj keď s trochu umelým prímerom. V budúcom zmysluplnom a sebavedomom živote dieťaťa zohráva pestrá, aj keď obchytaná kniha riekaniek zásadnejšiu rolu, ako suverénne materiálne zabezpečenie.
Recept? A načo!?
Tím psychológov pod vedením Dr. Lee Rabyho vo svojej práci zdôrazňuje, že všetky uvedené východiská môžu rodičia dosiahnuť komplexným prístupom k výchove. Ide najmä o správne dešifrovanie každodenných signálov dieťaťa vytvorením obojstranných a hlbokých väzieb plus schopnosťou zabezpečiť malému človeku maximálny pocit istoty.
Skupina vedcov zároveň – dosť prekvapivo – odporúča, aby rodičia bezhlavo nepodliehali letiacim módnym trendom. Odpovede na mnohé špecifické, citlivé a neľahké otázky sa nedajú nájsť na sociálnych sieťach, v spoločne vyladených generačných komunitách alebo v často premenlivých odporúčaniach vedeckej obce.
Z ich pohľadu je tak oveľa prospešnejšie otvoriť sa naplno samotnému dieťaťu a jeho tvoriacemu sa, nekonečne krehkému svetu. Ich postoj je jasný. Stavme hlavne na vlastné inštinkty a riaďme sa tým, čo je nám, ako žene a mužovi, teda povolaným rodičom, vrodené. Koniec koncov, iba matka rozumie nočnému volaniu alebo plaču svojho dieťaťa bez potreby akéhokoľvek prekladu.
Pevná náruč rodiny
Štúdia amerických psychológov kladie tiež mimoriadne veľký dôraz na pocit bezpečia, ktorý majú rodičia vo svojom dieťati vzbudzovať. Výchova nimi vytúženého drobca musí byť touto cennou a nevyhnutnou stratégiou doslova predchnutá. Dieťa by malo cítiť a vedieť, že mama a otec sú a ostanú jeho stálou istotou, ktorú nestráca v žiadnom okamihu. Rodičia pritom majú tento zásadný fakt s dieťaťom komunikovať a vysvetľovať. Pre detskú psychiku ostáva pevná a istotou naplnená náruč rodiča kľúčová.
V tomto smere štúdia ponúka aj ďalšie poznanie. Iba s vedomím trvalého bezpečia a rodinnej istoty sa môže rastúce dieťa pustiť do objavovania samého seba a okolitého sveta. Len s takouto emočnou a mentálnou výbavou bude postupne nadobúdať samostatnosť, sebaúctu, primeranú odvahu a tvoriť vlastné Ja. Rodina by mala tieto snahy všemožne podporovať aj tým, že vyžaruje okolo seba harmóniu, toleranciu a pozitívnu energiu. Všetci jej členovia by sa teda mali naučiť ako medzi sebou kooperovať a ako byť priateľskí a otvorení.
