Z Moravy zakotvila na Slovensku
Ako už meno naznačuje, jej korene siahajú až do Čiech. Narodila sa na Morave, kde sa vyučila za šičku a pracovala v národnom podniku Šohaj, známom po celom Československu. Šili sa tam pánske košele a košele pre armádu. A ako ju zavialo na Slovensko?
Láska zo školského výletu
V 17 rokoch sa spoznala na školskom výlete v Brne so svojím budúcim manželom. Keď mala 21, vydala sa a odišla na Slovensko, kde žili u rodičov v Starej Turej. Tam sa im narodil aj prvý syn. Život však nešiel dlho poeticky a čoskoro prišla veľká skúška.
Nepočujúca dcérka
Keď čakala druhé bábätko, prekonala rubeolu, v dôsledku čoho sa im narodila nepočujúca dcéra. Aj napriek tejto ťažkej skúške sa Jitka nevzdala a učila dcérku rozprávať. V tom období neboli také vymoženosti ako dnes, a tak matka kreslila svojej dcérke na kartičky každé jedno slovíčko. Vďaka neúnavnému cvičeniu sa jej podarilo takmer nemožné – dcéra sa naučila rozprávať aj napriek hluchote. Postupne sa im narodili ešte štyri zdravé deti a postavili si vlastný dom a hoci ich v ňom bolo veľa, vždy sa našlo miesto pre tých, ktorí to potrebovali.
Najkrajšia odplata
Ihla sa stala jej celoživotnou spoločníčkou a dnes, keď má 13 vnúčat, sa takmer nezastaví. „Vyšívam pre vnúčatá, dievčat máme sedem, takže mám pre koho. Pre nevesty, dcéry, pre manžela a syna košeľu a pre dievčatá blúzky. Bolo milé, keď sa moja štvorročná vnučka točila vo vyšívaných šatách a s radosťou mi aj dva razy ďakovala. A práve táto radosť v detských očkách je asi tá najkrajšia odplata za moju prácu,“ prezrádza Jitka.
Veď vyšiť košeľu, či blúzku je mravčia robota a nejedny šaty jej trvali aj 80 hodín. No keď ju to baví, dokáže toho vyrobiť veľmi veľa. Teší ju, že vyšívaniu sa venuje aj jej dcéra, nevesta, vnučka a dokonca aj 15-ročný vnuk! „Je to milý pohľad, keď na remeselných trhoch v Starej Turej sedia vedľa seba dvaja mladí ľudia a vyšívajú,“ hovorí nadšene Jitka.
Oživila tradície
Kroje ju odjakživa udivovali. Možno aj preto sa pustila do neľahkej úlohy a vďaka jej snahe sa jej podarilo niečo veľkolepé! „Neúnavne chodila po kopaniciach a zháňala zvyšky krojov, najmä rukávce. Čo sa nepodarilo zohnať, to došila. Tak skompletizovala turanské kroje, ktoré boli dovtedy iba v múzeu. Má na ich oživení veľkú zásluhu,“ hovorí s úctou o svojej svokre nevesta Martina. Aj ona sa pýši mnohými kúskami, ktoré vytvorili ruky šikovnej Jitky.
Ambície s folkom
Súčasné modely vyšíva nielen pre rodinu, ale aj na pripravovanú módnu prehliadku. Tá sa chystá na jeseň v Starej Turej a bude sa niesť v duchu folku v modernej dobe. A to ju priam fascinuje: „Dnes je opäť moderný folk. To krásne slovenské sa kombinuje s moderným. Napríklad rifle či sukne s vyšívanou blúzkou. Najradšej vyšívam veci, ktoré sa s obľubou nosia,“ priznáva Jitka. Popri svojej záľube vo folklóre, maľovaní a vyšívaní, sa stará o svojho 97-ročného otca.
