Kedy ste začali tvoriť na ľudovú nôtu?
– v podstate sa to ťahá so mnou už od začiatku mojej profesionálnej tvorby. Hotové látky a potlače ma nejako extra k tvorbe nelákali, a predsa mi na šatách chýbalo niečo farebné. S výšivkami som začala opatrne, dávala som ich na odevy iba v malom množstve. Čím viac som vyrábala, učila sa na vlastných chybách, tým som vnášala na materiál viac a viac vzorov z celého Slovenska.
Prečo práve ľudový motív?
– Pochádzam z malej dedinky, kde nie je zachovaný tradičný ľudový odev. O to viac ma lákalo zachovať celkovo ľudový odev a vzory v modernej podobe. Každá krajina má nádherné vzory, svoje zvyky a tradície. A preto aj ja som chcela a chcem zachovávať našu kultúru aspoň v takejto podobe.
Pre koho tvoríte?
– Tvorím dámsku módu. Začala som s tvorbou spoločenských šiat. Tak, ako každá jedna žena si zháňa šaty na ples, aj ja som si vtedy (ešte kým som sa tvorbou neživila) chcela vyrobiť šaty sama, podľa svojich predstáv. V začiatkoch som šila šaty pre mamu, sestru, jej kamarátky, tetu a babky. Postupne, ako sa látky doma hromadili, som si uvedomila, že je to práve to, čo naozaj chcem robiť. Ako do ateliéru pribudla aj dcérka, začala som vyrábať aj pre ňu a vytvorila aj prvú detskú kolekciu šiat, ktorá sa vypredala rýchlosťou blesku. Naše modely ste už mohli vidieť napr. na Sime Martausovej alebo Márii Čírovej.
Vyšívanie je mravčia práca. Pomáha vám s tým niekto?
– Manžel mi pomáha s programovaním výšiviek a teta vo voľnom čase s ručnou výšivkou. Inak sama. Viem, znie to strašne (smiech).
Koľko vám trvá ušiť jedny šaty?
– V priemere asi tri dni. Ale záleží to od náročnosti modelu a strihu, celkovo, čo všetko na šatách bude. Detaily trvajú najdlhšie, no ak je všetko nastrihané tak, ako má byť, šaty sú pozošívane do piatich hodín. Najdlhšie som vyrábala sukňu – v prepočte je v nej približne 500 hodín ručnej práce. Tie tri hodiny je naozaj len priemer, lebo niektoré šaty sú hotové za štyri hodiny, iné za týždeň. Záleží od náročnosti, ale veru, stroje bežia pri mne aj 16 hodín.
Ako dokážete šiť popri malej dcérke?
– Prvé tri mesiace mala dcérka v ateliéri postieľku, a potom sa už váľala všade na stole, pod stolom, rozhadzovala zipsy... Vyrobila som jej aj kruh s vyšívaním. Podávala mi gombíky, čo ju zabavilo asi na pol hodinu. Stále chce do ruky to, čo mám aj ja. Čiže, keď strihám ja, uteká po nožnice aj ona, keď ukladám látku na figurínu, pritiahne si stoličku k druhej a tvorí aj ona. Našťastie, mám zo všetkého po dva kusy, inak by sme sa asi naťahovali. Coralina mala v lete dva roky a je živá ako každé jedno dieťa. Nie každý deň má rovnaký a dobrý, presne ako aj dospelý. Preto sa mi netvorí vždy rovnako. Ale ja vravím, že kto chce, spôsob si nájde. A mňa tvoriť baví.
Sledujete aj tvorbu iných? Čo vás inšpiruje?
– Rada si pozriem tvorbu svetových velikánov, haute couture jednotlivých návrhárov mám zakrúžkované v kalendári. Nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie je pre mňa ľudová výšivka. Na pracovnom stole mám zhruba 10 publikácií o slovenskej ľudovej výšivke a za 7 rokov som sa zatiaľ nepohla z 10 strán. S jedným vzorom pracujem aj 3 roky, vždy do neho dotvorím niečo iné a vyzerá to inak, použijem iné farby. Nechceme byť predsa ako z kopírky. Či?
Prezentácia vašich modelov je vysoko profesionálna, či už ide o videá, fotografie, alebo o výber modeliek, čo iste nie je malá investícia. Dokáže sa dnes človek uživiť ihlou?
– Živím sa tým, takže z mojej strany áno. Nemám vysoké ciele, snažím sa robiť to, čo ma baví. Nesnažím sa robiť veci nasilu. U nás v ateliéri všetko prichádza plynule. Napríklad svadobné šaty som začala vyrábať aj preto, lebo som si chcela vyrobiť tie svoje. Ušiť sa dá hocičo. Nie je problém vykonštruovať strih na turistickú bundu, alebo jazdecké nohavice. Ale pokiaľ to dennodenne nevyužívam ja sama, neviem otestovať dané výrobky, tak ich ani zatiaľ vyrábať nebudeme.
Na čo by nemali zabúdať začínajúci módni dizajnéri, ak sa chcú presadiť?
– Na kvalitu. Môžete mať najlepší výrobok a návrh na svete, ale pokiaľ sa nafotí „iba tak“, aby bolo, ľudí to odradí. Je toho ale určite viac, toto je iba môj postreh.
Často ste v úlohe modelky aj vy sama. Ako sa cítite, keď máte na sebe šaty, na ktorých ste hodiny a hodiny pracovali? Nie je jednoduchšie byť modelkou?
– Robiť modelku je popri dlhom sedení a „drepovaní“ okolo látok pre mňa oddych a relax.
Čo vás na tom najviac baví?
– Neviem to opísať slovami – je to moja vášeň. Tvorbe venujem aj svoj voľný čas. Ak dovolenkujem, dovolenkujem s ihlou v ruke. Niekto sa rád prechádza po horách, niekto rád číta, lúšti krížovky... Ja rada tvorím a najradšej každý deň niečo nové. Robiť to isté dvakrát pre mňa nemá až tak hlboký význam.
Ženy sa chcú cítiť v našich šatách výnimočne, preto sa snažím pristupovať ku každému modelu individuálne. Každý jeden model sa dá upraviť podľa potrieb zákazníčky. V našom ateliéri nájdete ale aj modely na bežný deň ako sú tričká. Mojím cieľom je nespadnúť do konzumného sveta. Túžim naďalej tvoriť preto, že ma to napĺňa, a nie preto, lebo sa to očakáva.
