„Obvyklý pobyt dieťaťa je miesto, kde dieťa skutočne trvalo žije, kde chodí do školy, na krúžky, má svoju rodinu, kamarátov a pod. Pre súd je teda podstatné zistiť, kde sa dieťa skutočne zdržiavalo predtým, ako bolo bez súhlasu druhého rodiča premiestnené,“ hovorí Miroslava Dobrotková, advokátka z AK Zahradnikova.SK.
Dôležitou podmienkou vzniku obvyklého pobytu je aj úmysel zdržiavať sa v danej krajine trvalo (resp. rozhodnutie rodičov, že dieťa sa v tejto krajine bude zdržiavať na trvalo).
„Samotné presťahovanie sa teda nie je rozhodujúce, rozhodujúci je zámer usadiť sa v danej krajine trvalo. Preto napríklad odsťahovanie sa dieťaťa do zahraničia kvôli štúdiu na obmedzenú dobu, hoci by išlo aj o celý rok, nemôže založiť obvyklý pobyt dieťaťa v tejto krajine. Chýba totiž zámer žiť tu na trvalo,“ vysvetľuje advokátka.
V praxi sú, podľa jej slov, pomerne časté prípady, kedy obvyklý pobyt dieťaťa nie je možné určiť jednoznačne, prípady slovenských rodín žijúcich v pohraničných oblastiach Rakúska alebo Maďarska, ktorých členovia však väčšinu svojho času strávia na Slovensku.
„Napriek tomu, že aj život detí z takýchto rodín sa uskutočňuje najmä na území Slovenska (chodia tu do školy, na krúžky, komunikujú takmer stále po slovensky, majú na Slovensku starých rodičov, kamarátov a pod.), existujú súdne rozhodnutia, že obvyklý pobyt dieťaťa je v Rakúsku, resp. v Maďarsku preto, že dieťa býva na území daného štátu,“ hovorí advokátka.
Rovnako problematické je určenie obvyklého pobytu detí vo veľmi útlom veku (približne do roka veku dieťaťa). „Keďže život týchto detí je úplne prepojený so životom matky, obvyklým pobytom dieťaťa je krajina, ktorá je obvyklým pobytom matky. Súdy však v praxi nie vždy túto zásadu rešpektujú,“ dodáva Dobrotková.
Prečítajte si aj články s podobnou tematikou:
https://www.deti.sk/clanok/dieta-ma-pravo-poznat-kulturu-a-identitu-kazdeho-rodica
https://www.deti.sk/clanok/kedy-sa-rodic-dopusta-medzinarodneho-unosu
