„Súdne spory ohľadom konfliktov rodičov v otázkach výchovy nie sú také časté, ako spory o zverenie dieťaťa do starostlivosti, ale vyskytujú sa. Väčšina sporov sa týka buď finančnej stránky výchovy (napríklad náklady na súkromné vzdelávanie), alebo toho, ako ovplyvní daná výchovná otázka kontakt dieťaťa s rodičom (napríklad v prípade zmeny bydliska dieťaťa). V takýchto konaniach je rozhodujúce, čo je najlepšie pre dieťa. Argumenty rodičov postavené na tom, že im samotným zmena výchovy uľahčí život, nie sú podstatné,“ hovorí Miroslava Dobrotková, advokátka z AK Zahradnikova.SK.
Advokátka uvádza niekoľko príkladov
Napríklad, ak dieťa niekoľko rokov navštevuje konkrétnu školu, a potom sa rodič rozhodne presťahovať napríklad do susednej obce a vozenie dieťaťa do školy sa tým sťaží, je vec, s ktorou musí rodič počítať pred presťahovaním sa.
Rovnako, ak dieťa chodí do súkromnej školy, alebo navštevuje finančne nákladné krúžky (hokej, tenis, golf), a po rozvode jeden z rodičov zrazu zistí, že nie je ochotný ďalej tieto krúžky platiť, nie je to dôvodom preto, aby ich dieťa prestalo navštevovať. Preto rozhodnutie, ktoré žiadame od súdu, treba odôvodniť vždy z pohľadu dieťaťa, t. j. ako to dieťaťu prospeje, resp. v čom je súčasná situácia pre dieťa zlá.
Pomerne časté sú spory o to, kde dieťa začne navštevovať škôlku alebo školu, a to v prípadoch, keď jeho rodičia spolu nežijú. Ak je dieťa naviazané na určité prostredie, to znamená, má tam kamarátov, veľa príbuzných, žije tam celý život, súd vyberie dieťaťu školu v tomto obvode. Ak je dieťa v striedavej starostlivosti a je rovnako späté s oboma bydliskami rodičov, t. j. „má dva domovy“, súd môže urobiť aj kompromis a vybrať školu na polceste medzi bydliskami rodičov – aj v tomto prípade by však súd mal najprv skúmať, v ktorej škole sa dieťa bude lepšie cítiť. Neplatí pravidlo, že súkromná škola je automaticky lepšia, ako štátna škola. Pokiaľ rodičmi preferované školy sú riadne zaradené do systému škôl, a teda spĺňajú požiadavky štátneho vzdelávacieho systému, nie je dôvod súkromnú školu uprednostniť pred štátnou.
Na záver je však potrebné uviesť, že takéto spory sú na súdoch spravidla vnímané veľmi negatívne. Začatie sporu ohľadom výchovy je totiž istým obrazom o tom, že rodičia sa nedokážu na ničom dohodnúť, nerešpektujú sa navzájom a nevedia rozlišovať medzi svojimi súkromnými konfliktami a rozhodovaním o výchove dieťaťa. Takýto spor je spravidla aj prekážkou zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti, resp. môže to byť použité ako dôvod jej zrušenia, pretože podmienkou fungovania striedavej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa aspoň na základných otázkach týkajúcich sa dieťaťa.