Dieťa sa hrá, sem-tam vám niečo ukáže, teší sa z hračky. Po chvíli sa mu niečo znepáči, začne mrnčať. Utíšite ho, presmerujete pozornosť na ďalšiu hračku. Po pár minútach sa ozve s neprimeraným nárekom. Spozorniete, zavoláte naň, aby nezabudlo, že má dýchať.
Pár skokmi ste pri ňom, ale už má vyvrátené oči, bielu tvár a vy ho kladiete ležmo na bok. Opakujete síce, aby dýchalo, ale už nevníma. Má kŕče, nepríjemné zášklby celého tela, ktoré, našťastie, po pár sekundách ustanú. Dieťa už leží uvoľnene, stále má však zavreté oči a ešte pár sekúnd nedýcha.
Zrazu naberie dych, s námahou začne klipkať očami, zbadá vás nad sebou a opäť plače, ale už inak, pokojne a krátko. Vy si ho pritúlite, v duchu si vydýchnete, že je to za vami. Tvárite sa, akoby sa nič nestalo. Dieťa si priviniete, hladíte mu chrbátik, pokojne komunikujete.
Celá sa však chvejete a najradšej by ste sa rozplakali, ale potlačíte to. Ako inak. Mamy sú predsa hrdinky, ktoré pred svojím dieťaťom dokážu „držať formu“, aby ich zbytočne nevystrašili a neupozorňovali na nepríjemnú situáciu.
Takto nejako vyzerá bežný deň s dieťaťom, ktoré trpí afektívnymi záchvatmi.
Nezrelý nervový systém
Po prvý raz vás to na smrť vystraší a prepadne vás obava, či dieťa nemá epilepsiu. Záchvaty však napriek dramatickému priebehu nie sú nebezpečné a organizmus dieťaťa nijako neohrozujú. Ide o prechodnú poruchu vedomia, ktorej predchádza intenzívny plač. Spôsobuje ho najčastejšie bolesť, strach, reakcia na neuspokojenú požiadavku. Podľa najnovších poznatkov je príčinou nezrelosť vegetatívneho nervového systému, ktorý dozrieva postupne.
Biele a modré deti
Existuje palidná forma záchvatov s typickým blednutím tváre. Postihuje prevažne dojčatá vo veku od 3 až 6 mesiacov do 2 rokov. Pri silnom plači zadržia dych, stratia vedomie a ochabnú na 30 až 60 sekúnd. Po prebratí opäť normálne dýchajú. Príčinou je nezrelosť kardio-respiračných reflexov.
Cyanotická forma so zmodraním tváre je typická pre batoľatá, zvyčajne odznieva medzi 4. a 5. rokom. Pri silnom plači deti zadržia dych, stratia vedomie, pretože mozog nedostal kyslík – tzv. mozgová hypoxia. Ak záchvat trvá dlhšie, môžu sa objaviť zášklby tela a kŕče.
Čo môžu urobiť rodičia:
- Zachovať pokoj a rozvahu.
- Zabezpečiť, aby dieťa pri strate vedomia nespadlo a neublížilo si.
- Položiť dieťa ležmo na zem, aby pri kŕči malo dýchacie cesty v rovine.
- Hovoriť s ním pokojným hlasom, kým sa nepreberie.
- Po odznení záchvatu ho vziať do náručia, poláskať. Dieťa je zo záchvatu vyčerpané, javí sa ako ospalé, môže plakať.
Nutné vyšetrenia
Pediater zaeviduje prítomnosť záchvatov (treba s nimi počítať pri očkovaní, odbere krvi či inom nepríjemnom vyšetrení) a odošle vás k neurológovi, ktorý sa spýta na okolnosti, priebeh a trvanie záchvatu. Spraví elektroencefalografiu (EEG). Ak je záznam v poriadku, nejde o epilepsiu!
Poučí vás, že problémom je vyzrievanie nervového systému, záchvaty spravidla vymiznú medzi 4. a 5. rokom a nie sú pre dieťa nebezpečné.
Stále nablízku
Skryté nebezpečenstvo afektívnych záchvatov je v potenciálnom úraze. Vždy treba byť v blízkosti dieťaťa, pretože pri strate vedomia padá na zem a ak ho včas nezachytíte, hrozí úraz. Dieťa musíte mať vždy na dohľad, alebo ho aspoň počuť a byť v strehu, či nezačalo plakať. Nikdy neviete, pri ktorom plači dôjde k strate vedomia. Sú deti, ktoré majú záchvaty príležitostne, iné niekoľkokrát do týždňa, či denne. v istých prípadoch neurológ volí medikáciu, za zmienku stojí spolupráca so psychológom, rôzne formy relaxácie dieťaťa, veľa trpezlivosti a pozornosti.
