Na to číslo som si počkala
Zo zásady, aby som dodržala pravidlo: šestonedelie je posvätný čas určený špeciálne pre mamu a bábätko.
A tak som sa spýtala, či jej tie riady môžem poumývať. Nechcela som, aby sa cítila zle, preto som len povedala: „Veď sme kamošky, to je normálne.“ Prekvapená súhlasila.
Netrápilo ju, že je byt hore nohami
Pozbierala som aj hračky na koberci a nedopité nápoje v obývačke. Hoci kamoška vyzerala unavená, napriek tomu bola spokojná. Mala pri sebe v šatke zdravého synčeka, a tak mohli aj tanky padať. Sedela v hojdacom kresle, dojčila bábätko, a kým som upratovala, rozprávali sme sa. Pre mamičku zavretú doma s deťmi každé slovo mimo „ma-ma“ a „ka-ka“ pôsobilo ako balzam na dušu.
Keď si bábätko odgrglo, poriadne som si poumývala ruky a s veľkým rešpektom som si ho napokon vzala do náručia. Zvláštne – držať v rukách malý, nový život.
Po asi hodine a pol som usúdila, že je čas ísť
Spomenula som si na nekonečný rad návštev, ktoré som ako neskúsená prvorodička „musela“ prijať. Babky, tetky a rodina z piateho kolena, ktorá sa mi votrela do bytu už druhý týždeň po návrate z pôrodnice.
Dnes by som už vedela, čo robiť
Jednoducho, keď sa neohlásili – neotvoriť. A tých, ktorí sa ohlásia skôr, ako mi je to pochuti, s čistým svedomím odmietnuť. Alebo tých, ktorí nevedeli, kedy je čas ukončiť návštevu, pekne vyprevadiť k dverám. A tiež tých, ktorým vôbec nenapadlo, že by mi popri „tliachaní“ mohli aj niečo pomôcť v domácnosti... No čo už, dnes som o niečo múdrejšia. A tak objímem kamošku s prianím, nech zvládne toto ťažké obdobie. Veď zasa prídem, ak bude chcieť, a to nielen „pokecať“, ale aj pokočíkovať, nech si vydýchne aspoň na hodinku.
Pred odchodom som ešte schytila pripravené plastové vrecia s plienkami a s odpadom a šupla ich do výťahu. Veď pre čerstvú mamu, ktorá má tri deti a stále len dve ruky, už aj toto môže byť dosť veľká výzva. No, nepomôžte jej!
