A on nielenže miluje nakupovanie. On presne vie, v ktorom obchode, čo majú. Takže keď mu oznámim, že dnes musíme ísť na nákup, v hlave si začne vizualizovať svoje obľúbené cukríčky z Lidla a jeho detská tvárička žiari šťastím. Samozrejme, iba dovtedy, kým zastavím pred Tescom. Keby mohol, prebodne ma pohľadom, moje telo vyhodí do jarku pri ceste a sám sa odvezie tam, kam si to dnes vysníval.
Keď sa ti nepáči, zostaň v aute
Táto vyhrážka zaberie vždy, hoci ja ho v aute nenechám, ani keď idem len do bankomatu. Bráni mi v tom predstava, že ma niekto omámi chloroformom a ukradne mi auto aj s dieťaťom. Vieš, koľko sme na to rodinné kombi šetrili?! Viem, omámiť ma môžu aj so synom na rukách, ale ja sa skrátka necítim komfortne, keď ho nemám pri sebe. Pri každom odchode z auta preto kontrolujem tri veci – mobil, peňaženka, syn. V tomto poradí.
Výber vozíka
Prvá dilema nastáva hneď po príchode do obchodu. Majú tu vozík podľa predstáv môjho synčeka? Lebo ak nie, znamená to, že bude voľne kráčať okolo mňa, ja sa budem neustále nervózne obzerať okolo seba, akoby som si práve strčil pod tričko štangľu loveckej salámy, a nakoniec ho aj tak niekde v sekcii ovocia a zeleniny stratím z dohľadu. Hoci, stále lepšie, ako keď minule po ceste do obchodu zaspal. Lebo držať na rukách zároveň dieťa aj košík, a popritom ho naplniť zoznamom od mamičky, to je úloha ako z Pevnosti Boyard.
Výber pečiva
Ak mám šťastie, vozík, ktorého spodok je upravený ako autíčko, je voľný. A ak mám veľké šťastie, synček z neho nevylezie až do konca celého nákupu. Podmienky sú v zásade dve: 1. nesmie zbadať oddelenie s hračkami, 2. čo najskôr mu treba zapchať ústa pekárenským výrobkom.
Spomínam si, že taktika s pečivom platila kedysi aj na mňa. Akurát teraz je v tomto oddelení okrem bieleho rožteka asi 130 ďalších výrobkov, takže ich vždy kupujem po dvoch. Vyhnem sa tak prípadu, že to chlapec stihne celé zožrať, a ja budem pokladníčke vysvetľovať, že sme mali také oné so zrniečkami, čo sa volalo podobne ako ten starý pán z Tibetu. Dalamanka? To je ono!
Výber pokladne
Pri pokladniach vždy pohľadom zvažujem, kde budeme stáť najmenej a v hlave lúštim rovnicu, v ktorej vystupujú premenné ako: vek pokladníčky, vek nakupujúcich, dĺžka radu, objem nákupov. Vo finále si aj tak vždy vyberiem kasu, z ktorej treba zavolať vedúcu pre storno, takže je to úplne jedno. Aspoň mám dosť času usmerňovať synčeka, ktorý musel nútene vysadnúť z autíčka a teraz je nepríjemný ako podpazušný smrad.
Vtedy ešte netuším, že si v aute znova spomenie na cukríčky z Lidla.
