Všetko odštartoval Silvester pred dvoma rokmi a mohutná rana pod oknom. Odvtedy to u nás vyzerá ako v izbe paranoidného eštebáka, čo znamená, že každý podozrivý zvuk je podrobovaný starostlivému skúmaniu. Vietor zhodí čokoľvek na dvore? Zahučí chladnička? Sused ťahá po ceste smetný kôš? To je jedno. Syn sa na mňa v momente pozrie pohľadom človeka, ktorý očakáva, že sa rozletia dvere a v nich bude stáť Nožnicovoruký Edward, Adolf Hitler alebo Janko Tribula. Skrátka, že smrť je už blízko.
V ríši zvierat
Jeho vzťah k zástupcom živočíšnej ríše by sa dal opísať ako nestabilný. Prechádzame sa po dedine, spoza jedného z plotov pribehne brechajúci 80-kilový mastodont, mne prasknú dve cievky v mozgu a synček povie, že: „Ahoj, havko!“ O pár hodín neskôr odmietne vliezť do vane, lebo na stene zbadal lezúce predátora s rozmermi 1 x 1 milimeter. V zoologickej záhrade dva metre od neho zaručí lev? Poďme bližšie. Na dvore poletuje vážka? Poďme radšej spinkať. Zavrite ho do klietky s pitbulom a o hodinu to úbohé psíča dobrovoľne zavolá Slobodu zvierat na tyrana, ktorý sa mu neustále špára vo všetkých otvoroch. Ale uväznite ho v aute s poletujúcou muchou a do tridsiatky sa bude pocikávať.
V ríši snov
Neviem, či je to tým, že sa mu nechce spať, chce ma šikanovať, alebo má v izbe poltergeista, ale spoľahlivo najväčšie nezmysly zažívame po uložení do postele. Neustále svietiaca lampička je zdravý základ. No a k tomu treba odložiť knižku, lebo ho z obálky sleduje okatá mačka. A na tejto je zasa škaredé písmenko. Pod vankúšom niečo vŕzga. Mám zavrieť už dávno zavreté okno, pretože mu niečo fučí do tváre. A ako bonus takmer každodenná otázka, či k nám nikto nepríde. Priznám sa, večer za večerom čakám na informáciu, že mu na posteli sedí strapaté dievčatko s dierami namiesto očí. Zatiaľ to všetko pripisujem tomu, že večer nechce byť sám, a tak si vymýšľa somariny, aby som za ním neustále chodil. Pri odchode z izby sa však pre istotu prežehnám.
Raz je to magnetka na chladničke, potom obraz na stene či tieň na podlahe. Synček cestou na záchod zmeravie a tenkým hláskom prosí, nech ho odprevadím. V zásade mi nijako extrémne neprekáža chodiť vo dvojici na toaletu, ale ten pocit, že tentoraz tam už na nás bude číhať zakrvavený Raťafák Plachta mi zakaždým privodí zimomriavky.
Dnes si tuším nechám rozsvietenú lampičku.
