Hneď ako nakladám dieťa vo vajíčku prvý raz do auta, uvedomujem si, že som v podobnej situácii. Dobre, s vypätím všetkých síl sme prežili tehotenstvo, úspešne sme porodili a máme dieťa. A čo teraz?
Dôležité je hneď od začiatku zachovávať paniku. Takže po desiatich minútach jazdy mamička zavelí zastaviť, lebo sa jej zdá, že bábätko vydáva čudesné zvuky. Keď sa ukáže, že pôvodcom zvláštneho kvílenia je zadný stierač, dochádza mi vážnosť situácie. Je mi jasné, že minimálne počas prvých dní budeme pri každom prdíku zháňať kontakt na exorcistu. Mimochodom, detský rev mi od prvého momentu spôsobuje stavy úzkosti. Dá sa povedať, že od čias Maduaru som asi nezažil nepríjemnejší zvuk.
Prvé dni s bábätkom sú ale v zásade celkom v pohode. Drobček zareve, mamina donesie prsník, problém vyriešený, spí sa ďalej. A tak stále dokola. Na takýto komfort by som si aj ja ľahko zvykol. Každopádne, odo mňa sa toho zatiaľ príliš veľa neočakáva, a tak sa snažím najmä nezavadzať. Vrcholom mojich otcovských zručností je vziať si pacholiatko na ruky. Viem, že to neznie ako úloha z pevnosti Boyard, ale verte mi, nie je to vôbec jednoduché!
Ako ho mám uchopiť? Kde má mať hlavu? Čo ak mi spadne? Preboha, tá posledná otázka sa mi v mozgu vynorí zakaždým, keď s ním nejako manipulujem. A to nevravím o chôdzi po schodoch. Aj tie najbanálnejšie každodenné úkony sú zrazu plné adrenalínu. Keď sa mi asi v druhom týždni trochu šmykne pri kúpaní a logne si štvrť deci vody, som pripravený stráviť zvyšok života v prvej nápravnovýchovnej. Našťastie, okrem minútového kašľa, pripomínajúceho prvé stretnutie tínedžera s červenou marlborkou, sa nič nestane.
Postupne sa teda osmeľujem stále viac. Akože, do vzduchu ho zatiaľ nevyhadzujem, ale na ruky si ho vykladám ako skúsená babica a hlavičku mu zabudnem podoprieť už iba z času na čas. Síce ma vtedy vždy trošku pichne pri srdiečku, no upokojujem sa tým, že pánbožko pri navrhovaní stavby tela batoliat určite myslel aj na negramotných jedincov.
Keď som spomínal, že to s bábätkom nie je veľká oštara, schválne som hovoril o dňoch. Pretože noci, priatelia moji, to už nie je žiadna roztomilá rybka od Pixaru. Žiadne „ňuňu“ zamrznuté princezné. Platí, že odteraz sa už nemusím báť bubulákov žijúcich pod posteľou.
Jeden z nich spí rovno vedľa mňa.
