Neviem, prečo ešte v televízii neexistuje detská verzia relácie Nákupné maniačky. Len si predstavte tú „srandu“. Všetci sa stretnú v detskej izbe, ako občerstvenie sa podávajú pomrvené piškóty a dva šušne z nosa. Sadnú si pred tablet, a tam im mimozemšťan z Alzy oznámi, že dnešnou témou je outfit na babkinu narodeninovú oslavu. Súťažiaci vezme peniaze, najlepšieho kamoša zo škôlky a hor’ sa do centra Bory Mall.
V nákupnom centre musia na dve hodiny zavrieť všetky nemódne obchody, lebo v opačnom prípade by celý budget skončil rozbitý na prvom elektrickom autíčku. Decká v Nexte rozhadzujú šatstvo po zemi a rovnaký chaos vládne aj u súťažiaceho doma, kde sa popri hodnotení kvality hračiek kreslí po stenách. „Milý Bruno, ty si pán, to je senzi kardigán,“ spieva porotca Miro Jaroš v závere relácie a malému nákupcovi strháva 3 body za to, že si obul tenisky naopak.
A teraz späť do reality
Jasné, že malé dieťa rýchlo rastie a oblečenie dlho nevydrží, svojou troškou prispejú aj všetci členovia rodiny a v neposlednom rade je hrozne náročné nekúpiť rozkošnú riflovú bundu, v ktorej bude synček vyzerať ako Mick Jagger. Že stojí 29,90 a chalan si ju oblečie reálne dva razy, je zas druhá vec. A to ešte nespomínam spievajúce vianočné svetre.
Tak ale môžem ja za to, že v porovnaní s mojím detstvom majú všade taký úžasný výber? Preto robím všetko pre to, aby sa ma za 20 rokov nemusel pýtať, prečo som ho obliekal ako debila. Keď sa cestou na výlet v aute obleje džúsom, zastavím v Pepcu a za 7 (slovom sedem) eur kúpim tričko a tepláky s Mikim. Koľko pri tejto konečnej cene dostávajú na výplatu filipínske babky v textilnej továrni, si radšej ani nepredstavujem.
Ako sa obliecť?
Keď mu ráno vyberám oblečenie, cítim sa ako Victoria Beckham pred Met Gala. Neviem sa rozhodnúť, čo na seba! Teda naňho. On by furt nosil len tričko s nákladiakom, miešačkou či žeriavom, ale ja by som dnes rád siahol po tejto trendy košieľke s jemným folklórnym vzorom. Popritom si, samozrejme, dávam pozor na to, aby top ladil s nohavicami. Človek predsa nikdy nevie, kedy na ulici stretne Spielberga, a ten jeho dieťaťu ponúkne rolu v pokračovaní „ítiho“. A ono je to často aj tak úplne jedno, lebo večer je na háboch toľko fľakov, že keby som ich poslal na rozbor, laboratórne výsledky by potvrdili aj prítomnosť slín Michaela Jacksona.
Ale vyhadzovať to nebudem!
Pri opätovnom pohľade na obrovské vrecia naplnené detským šatstvom si uvedomím dve veci. Po prvé, keby sme stále bývali v dvojgarsónke, musel by som spávať vo vani, lebo polovicu bytu by zapratala synova garderóba. Po druhé, druhé dieťa musí byť tiež chlapec.
Alebo dievča s fetišom na stavebnú techniku.
