Problém celej generácie
Je vám asi jasné, že vnučky sa u mňa ešte päť minút zdržali, aby si Klárka nemusela pridržiavať na ulici sukničku rukami. Gombík som prišila a sľúbila dievkam, že keď prídu nabudúce, budeme sa spolu učiť šiť – keď som to už u vlastnej dcéry tak trestuhodne zanedbala.
Tento problém má však celá mladšia generácia. Odev, ktorý presne nesadne či bundu s pokazeným zipsom, si dá upraviť u krajčíra. Poškodený nábytok vyloží ako odpad na dvor. Pletený sveter si kúpi hotový. Deravé ponožky vyhadzuje. Za košík z prútia vysolí v darčekovom obchode Majland. A šitie, štopkanie, pletenie, stolárstvo je pritom taká kreatívna činnosť!
Zvládnu to aj chlapci
Ak sa teda rozhodujete, aký záujmový krúžok by bol pre vaše deti či vnukov a vnučky najvhodnejší, vyberte im niečo kreatívne a praktické zároveň. Vracia sa k nám duch 60. rokov, keď sa nosili vyšívané folklórne blúzky. Prihláste dcérku na krúžok šikovných rúk so zameraním na šitie a vyšívanie. Mnohokrát v živote toto vaše rozhodnutie ocení. Krížikový steh inak zvládnu aj chlapci, treba len presne počítať vlákna kanavy či panamy. Môj spolužiak zo ZDŠ pred rokmi vyhral obvodnú súťaž vo vyšívaní, hoci inak bol, ako to komentovala jeho mama, „celkom normálny“. Počítanie je dôležité aj pri pletení či háčkovaní. Ani šitie nie je také zložité, chce to len veľa opakovania a trpezlivosť.
Kde sa ručne ťahajú mechy
Kováčstvo, košikárstvo či hrnčiarstvo sú už trošku zložitejšie koníčky, vyžadujú si totiž fyzickú silu a zručnosť, preto im dávajú prednosť chlapci, ale tomu všetkému sa dá naučiť. V okolí väčších slovenských miest (Bratislava, Trnava, Banská Bystrica, Spišská Nová Ves) nájdete niekoľko kováčskych dielní, kde sa ešte – alebo už zas – pracuje podľa starého vzoru, ručne sa ťahajú mechy a predmety z kovu sa nakúvajú na nákove. Košikárov nájdete na každom jarmoku, lebo prútený nábytok či košíky sa už zas dostávajú do módy. A ak ich činnosť vaše dieťa zaujala? Stačí vyhľadať konkrétnu dielňu či krúžok na webe.
Výtvarníčka sa učí od detí
Mgr. Art. Eva Šebová vyučuje hrnčiarstvo a keramiku vo svojom ateliéri v Modre – Harmónii. Deti k nej chodia s veľkou radosťou, lebo sa môžu krásne umazať od hliny a na jednom z kruhov si vytočiť vlastnú misku či vázu. Predmety sa potom maľujú a vypaľujú. Kto z ich kamarátov môže o sebe povedať, že si sám vytvaroval misku na ovocie?
„Často sa učím ja od detí, nie ony odo mňa,“ priznáva výtvarníčka Šebová. „Talent v deťoch treba podporiť a rozvíjať odmalička.“
