Najprv sa hnevali, že som trikrát nenapľula žabe do huby, nebola by som sa vraj musela tak skoro vydávať. Ale teda, keď už je dieťatko na ceste, sme mladí a máme sa radi, tak nech je svadba.
Na svadbu som však nesmela:
- obliecť si sťahovacie nohavičky,
- ukázať sa ženíchovi v oblečení nevesty pred obradom, čo bol dosť problém, lebo nám ako chudobným študentom kamaráti požičali len jedno auto,
- mať na svadbe nepárny počet hostí,
- nemať závoj, lebo to prináša smolu, hoci ja som túžila po klobúčiku s tylovou strieškou.
Svadbu, ktorú napokon hradili rodičia, sme teda mali úspešne za sebou a začali sa časy prísneho pozorovania.
V tehotenstve som nesmela:
1. nosiť priliehavé nohavice,
2. zdvíhať bremeno ťažšie ako 3 kg (mačka mala 5,5 kg),
3. prechádzať okolo cintorína, aby mi mŕtvi nevzali dieťa,
4. žehliť, aby dieťa nemalo znamienka na tvári,
5. čítať, aby dieťaťu z očú neprišlo,
6. poobede spať, aby sa nenarodilo v nevhodnom čase,
7. v noci nespať, aby nebolo bledé,
- atď.
Dcéra sa narodila presne na termín, zdravá a prirodzenou cestou. O mesiac sme ju vzali na splav do kanoe, pretože jar bola mimoriadne teplá. Polovica rodiny sa so mnou preto dlhý čas nerozprávala. Dnes má dcéra vlastnú rodinu a dve zdravé dcérky.
Synov som porodila v 39, resp. v 42 rokoch. Veľmi som po nich túžila a po obe tehotenstvá som bola nesmierne šťastná. Vraj som bola aj veľmi pekná. Na rozdiel od prvého tehotenstva, keď som trpela anémiou a stále som bola ospalá, pri synoch mi zhustli vlasy a vylepšila sa pleť. Mužské a ženské hormóny boli v rovnováhe. Od staršieho syna som sa od pôrodu nepohla ani na krok, bola by som zaňho aj dýchala, lebo často chorľavel.
Pri mladšom som to už nebrala tak dramaticky, v siedmom mesiaci som presťahovala dve domácnosti do domu, ktorý sme kúpili, a ešte v deviatom mesiaci som natierala schody. Oboch som porodila prirodzene a bez problémov, ak, pravda, nerátam, že mladučké spolurodičky mi v pôrodnici hovorili: „Babi.“ Dnes má starší 19 rokov a 193 cm, mladší 17 rokov a 181 cm, obaja majú tehličky na bruchu a hrajú hokej.
Pri všetkých troch deťoch som bola zdravá, športovala som, nebránila sa ťažkej práci a otehotnela som bez problémov. Moje deti boli a sú krásny zážitok a bola by som prijala aj ďalšie, ale príroda si určila priority. No a ako mi povedali príbuzní, pred päťdesiatkou „sa to už vraj nepatrí“.
