Obdivné a občas trošku začudované pohľady sprevádzali Danku počas posledných mesiacov tehotenstva takmer všade, kam sa pohla. Ak si myslíte, že mamky dvojičiek majú o jednu starosť menej, pretože si to odkrútia naraz a domov si prinesú rovno súrodencov, trošičku sa mýlite. Danka svoje tehotenstvo ráta minimálne za jeden a pol. „Na konci som sa už takmer nevedela hýbať. Mala som problém s dýchaním, lebo ma tlačili úplne všade.“
Danka hovorí, že jej radostné rodičovstvo sa začalo po 18. mesiaci. Vtedy ubudlo bezsenných nocí, zúbky sa prerezali a detičky začali robiť prvé krôčiky. Odmena za trpezlivosť, maratón prebaľovania a kŕmenia, prichádza každý deň. Ako hovorí Danka, dve priehrštia lásky sú viac ako jedno.
„Keď moje náručie konečne neslúžilo len k prenášaniu, ale na to, aby sa do neho ukryli dve rútiace sa strely, ktoré svorne kričia ’mamička, ľúbim ťa‘, pochopila som, aká odmena ma čakala.“
Dvojičky rastú vedľa seba. Často treba riešiť menšie vojenské výpravy, ale v podstate je ich súrodenecké puto silnejšie. Vyrastajú s pomerne rovnakými záujmami, navzájom sa ťahajú. Ak jeden zo súrodencov niečo zvládne skôr, ten druhý je motivovaný, aby ho dobehol. Podľa Danky je tiež výhodou to, že nemusí svojim deťom organizovať čas na hranie s inými deťmi. Dvojičky sa vám nepodarí rozmaznať tak jednoducho, ako sa to stane pri jednom dieťati, ku ktorému by časom pribudol súrodenec. Nikdy neboli prvým dieťaťom, a preto súrodeneckú rivalitu neriešia.
Samozrejme, že sa dvojičky pobijú. Dokážu si narobiť škrabance, ale zároveň jeden druhého chránia pred útokmi z tretej strany. Môžete si byť istí, že sa jeden za druhého postavia v každej chvíli, bez ohľadu na veľkosť protivníka. Dvojičky získavajú už pri narodení čosi viac ako len súrodenca. Dostávajú priateľa na celý život, ktorý s nimi prechádza tými istými problémami a vývojovými štádiami, jednoducho im rozumie.
Navyše, ako hovorí Danka: „My dvojmamy sme elita. Nič nás len tak ľahko nezaskočí, ani nezastraší.“
