Sluch – základný zmysel dieťaťa už od prenatálneho vývoja
Sluch je jedným z našich najdôležitejších zmyslov. Dieťa pomocou sluchu vníma okolie už v maternici. Je akoby malým dorozumievacím kanálom medzi ním a vonkajším svetom. Ak počuje hlas svojej mamy, otca, či známeho blízkeho z okolia, je pokojné a jeho tep je pomalší. Rovnako príjemne pôsobí na dieťatko v brušku aj ľubozvučná, skôr pomalšia hudba.
Vývoj sluchu
Ľudský plod počuje dobre už v 18. až 20. týždni od počatia, a tak práve sluch pomáha formovať vývin jeho emocionálnej sféry, ale i funkcie mozgu. Pravidelnou stimuláciou sluchu môžu aj samotné matky pozorovať reakcie dieťatka – môžu sa viac hýbať, kopať nožičkami alebo aj pokojne spať a oddychovať.
Dieťa cíti to, čo prežíva jeho mama
Tak ako v neskoršom živote, i v maminom brušku cíti dieťa nepokoj, matkino vzrušenie, emocionálne výkyvy. Rovnako príliš hlučná a nerytmická hudba nie je pre dieťa najvhodnejším výberom na počúvanie. Steny maternice, kosti a plodová voda dokážu zmierniť hlučné prostredie o niekoľko decibelov, no aj tak to môže byť pre dieťa, rovnako ako pre matku, mierne stresujúce. Preto milé mamičky, rozprávajte sa so svojimi deťmi v brušku pokojne a púšťajte im peknú a nie príliš hlasnú hudbu.
Už v brušku sa dieťaťu vyvíja hudobný sluch
V prenatálnom období sa formuje aj základ budúcej detskej hudobnej inteligencie, preto je dobré dieťatku často spievať uspávanky a rôzne pesničky, ktoré nás upokojujú. Z viacerých zdrojov je potvrdené i to, že počúvanie pravidelných rytmov je príjemné. Medzi dobrý výber patria určite W. A. Mozart, J. S. Bach a ďalší skladatelia baroka a klasicizmu, kde je cítiť pravidelný rytmus, harmonickú jednoduchosť spolu s ľahkou melódiou. Dieťa cíti spokojnosť, vyváženosť jednotlivých liniek a má pocit bezpečia. Pekné sú i jednoduché ľudové piesne. Naopak, príliš zložité hudobné postupy, rytmy a nadmerná hlučnosť dieťatku nevyhovuje.
Po narodení je sluch jedným z hlavných zmyslových orgánov pri učení
Sluch je veľmi dôležitý zmysel pri prvých poznatkoch a pri učení. Dieťa sa na začiatku svojho života učí práve počúvaním. Opakuje zvuky a prvé slová, tak ako ich počuje. Intenzitou zvuku sa učí rozpoznávať to, či sme pokojní, veselí, smutní, alebo či sme nahnevaní, nespokojní. Formuje sa tým aj jeho komunikačná inteligencia a psychický rozvoj. Preto aj mamičky, ktoré sa rozprávajú so svojimi najmenšími deťmi, hovoria jemne, skôr tichšie, s úsmevom a jemným prístupom. Používajú často zdrobneniny a ich reč pripomína jemné spievanie. Má to svoj význam – tak sa dieťatko cíti dobre a vie, že v mame má istotu a bezpečie. To všetko počuje.
