Na držaní záleží
Keď sú deti úplne maličké, najčastejšiu chybou je, podľa môjho názoru, najmä nesprávna manipulácia s bábätkom. Ide najmä o nosenie vo vertikálnej polohe, kým dieťatko samo nesedí, jednostranné nosenie a podobne.
Existujú jednoduché „hmaty“ a polohy, v ktorých je bábätko spokojné, nezaťažuje sa jeho chrbátik, nevytvára si svalové dysbalancie.
Niektoré z týchto polôh pôsobia aj ako prevencia proti boleniu bruška, také časté u bábätiek v prvých mesiacoch života.
Bábätku sú tieto polohy prirodzené, cíti sa v nich dobre a uvoľnene. Správna manipulácia podporuje psychomotorický vývin a dieťatko si vhodne rozvíja svaly a pohyby v konkrétnom vývojovom štádiu.
Nechajte ich naholo
Rodičia veľmi málo nechávajú deti bez oblečenia. Krásne moderné oblečenie, ktoré na telíčku prilieha, zvyčajne obmedzuje rozvoj pohybu. Problémom tiež môže byť veľká plienka. Často vídam bábätká, ktoré majú problém dostatočne zdvihnúť nožičky nad podložku. Keď im dáte dole plienku, nôžky tam doslova vystrelia. Ide o to, že tlak oblečenia a plienky pôsobí ako brzda.
Je potrebné dopriať dieťatku dostatočný čas bez odevu, samozrejme, s prihliadnutím na počasie a teplotu.
Nie do pasívneho sedu!
Veľmi častou chybou rodičov je urýchľovanie pohybového vývinu. Napríklad pasívne posádzanie, keď dieťa ešte nesedí samo – vo vajíčkach, na kolenách, v rôznych hojdačkách a v iných polohách. Bábätko ešte nemá pripravené svalstvo na sedenie a keďže hlavička je najťažšia časť tela, v sede tlačí na chrbticu, a tá dostáva zabrať viac, ako je vhodné. Mozog okrem toho dostáva nesprávnu informáciu o danom pohybe, pretože pri pasívnom sede sa zapájajú iné svaly, ako keď sa dieťa posadí samo.
Ďalšou častou chybou je zdvíhanie dieťatka napr. z podložky, z kočíka, z postele... Väčšina ľudí dvíha dieťatko bez pretočenia. Zapojí sa pri tom najmä priamy brušný sval. Na to, aby naše brucho a celý hlboký stabilizačný systém spolu fungoval, ako má, je však potrebné, aby sa primárne zapájali vnútorné brušné svaly (m. transverzus abdominis) a aby vytvárali spoluprácu s bránicou a s panvovým dnom. Takéto zapojenie podporíme napr. dvíhaním bábätka z podložky cez otočenie. Vtedy dieťa dostáva správnu informáciu a keď sa dieťatko pomaly začne otáčať, skôr sa ten pohyb naučí správne.
Dôležitá je cesta, nie rýchlosť
Tiež si treba dať pozor na chodúľky a vodenie dieťatka za obe ruky v čase, keď sa dieťatko učí chodiť. Pri vodení dieťatka za obe ruky, sa na ne dieťa zavesí, bruško tlačí von, prehne sa v chrbte a neučí sa stabilitu vo zvislej polohe držať samo.
Spolieha sa na niečo iné a znova zapája svaly, ktoré by sa primárne zapájať nemali. Môže to byť zárodok problémov s driekovou oblasťou chrbtice.
Keď sa pohybový vývin urýchľuje, dieťatko dávame do polôh, ktoré samo ešte nezvláda a nie je na ne zrelé.
Dosiahneme síce krátkodobý cieľ a dieťatko vyzerá „šikovnejšie“, lebo je v polohe, ktorú ešte iné deti nerobia, ale pre správny vývin je dôležitá práve cesta, ktorou sa k tomu má dostať.
Práve ňou si aktivuje správne svaly, učí sa pohyby a pohybové vzory, vytvára si súhry a spoluprácu svalov, kĺbov a hlavne, všetko sa zapisuje do mozgových štruktúr. A to sa ťažko preúča.
Na túto tému by sa však dalo ešte veľa rozprávať, príkladov chýb a následných porúch je, žiaľ, veľmi veľa.
