Bábätká reagujú ústočkami
Až 300 bábätkám, resp. plodom medzi 18. – 38. týždňom tehotenstva pustili experti z Marquesovho inštitútu v Barcelone rozmanité hudobné štýly a následne skúmali ich reakcie na hudbu.
Spokojnosť bábätiek s hudobnou produkciou sa snažili vedci identifikovať prostredníctvom ich reakcií v podobe pohybov úst a jazyka. Tieto pohyby totiž v danom období tehotenstva nie sú úplne bežné a sú jasným znakom stimulácie.
Bábätká v brušku tehotných žien si vypočuli spolu 15 skladieb zahŕňajúcich klasickú hudbu, folklórne piesne, ale aj rockové skladby a pop.
Ukázalo sa, že bábätká oveľa viac reagovali na Beethovenovu Ódu na radosť, ako na Shakirinu pesničku Waka Waka. Tá spolu s piesňou Too Much Heaven od Bee Gees skončila v celkovom „hodnotení“ bábätiek najnižšie.
Ani srdcervúci hit Someone Like You od Adele, ktorý úspešne bodoval azda vo všetkých svetových hitparádach, u bábätiek príliš nezabodoval. Oveľa viac ocenili v kategórii popmusic slávnu Bohemian Rhapsody od Queen, či nemenej slávnu a vtipnú Y.M.C.A od Village People.
Mozarta s Bachom majú najradšej
V celkovom hodnotení sa najlepšie umiestnili Mozartove nahrávky nasledované Bachovými skladbami.
Pre porovnanie pustili výskumníci bábätkám aj nahrávky s ľudskou rečou, z ktorých najviac reagovali na hlas Disneyho postavičky Mickey Mousa. V celkovom porovnaní však uspel myšiak Mickey menej ako hudobná produkcia.
Výsledky štúdie ukázali, že bábätká v maternici uprednostňujú skôr tradičnú a klasickú hudbu, ale aj rytmicky opakujúce sa zvuky. Z antropologického hľadiska je hudba ako nástroj komunikácie úplne prirodzený jav.
Prvé jazyky a spôsob dorozumievania človeka bol viac „hudobný“ ako verbálny a celkom inštinktívne sa tak rozprávame aj s novorodencami, ktorí na vyššie položené tóny hlasu viac reagujú.
Vedci však upozorňujú, že bábätká nepočujú reprodukovanú hudbu tak dobre, ako by sme si mohli myslieť. V štúdii použili špeciálny vaginálny prehrávač, pomocou ktorého im hudbu púšťali.
