Akú rolu hrá genetika?
Zaujímavé je, že sa to ale netýka novorodencov, ktorí boli transferovaní do tela matky po kryoembryotransfere (teda po transfere embrya, ktoré bolo najprv zmrazené a neskôr rozmrazené a transferované do maternice). Títo novorodenci mali priemerne vyššiu váhu po narodení, ako novorodenci z klasického IVF a embryotransferu.
Fínski vedci sa pokúsili preskúmať, ako presne umelé oplodnenie IVF dokáže ovplyvniť rast embrya, a tým aj výslednú váhu dieťatka po narodení. V štúdii skúmali tehotenstvá 86 párov, ktoré absolvovali IVF a 157 párov po prirodzenom otehotnení. Páry po IVF ešte rozdelili do skupín podľa toho, či absolvovali klasický embryotransfer alebo kryoembryotransfer.
Skúmali niekoľko rastových faktorov (inzulínu podobný rastový faktor 2 a faktor H19), ale aj epigenetický znak – DNA metyláciu. Zistili, že vplyv IVF na epigenetické znaky plodu závisí od jeho genotypu.
Rozdiel v genotype
Ukázalo sa, že pôrodná hmotnosť a hmotnosť placenty, ale aj obvod hlavy novorodencov po klasickom IVF, boli nižšie iba v jednom konkrétnom genotype. Zároveň novorodenci s týmto genotypom po KET (kryoembryotransfere) boli výrazne ťažší.
Táto štúdia podľa expertov, spolu s ich predchádzajúcou prácou o účinkoch prenatálnej expozície alkoholu na vývoj embryí, odhaľuje špecifické účinky environmentálnych faktorov na genotyp. Zmeny totiž v tomto špecifickom genotype môžu spustiť práve faktory životného prostredia a štýlu.
Zároveň upozorňujú, že to nezvyšuje riziko IVF. Nízka pôrodná hmotnosť je však nebezpečná z pohľadu kardiovaskulárnych ochorení, preto považujú za dôležité ďalšie preskúmanie mechanizmov umelého oplodnenia a ich vplyvu na vývoj embrya.
