Prvé zaklopanie
Z pohľadu odborníkov začnú tie prvé, viac-menej identifikovateľné pohyby plodu zhruba v siedmom týždni života. Sprvu sa síce dajú dosť ťažko zaradiť, no pozornejším sledovaním ich možno odlíšiť od tých prirodzených, fyziologických. Iste, dôležitú úlohu vždy zohráva „temperament“ budúceho potomka.
Aj preto debaty budúcich mamičiek neraz končia krútením hlavy a pochybnosťami, či je „u nás“ všetko v poriadku. Naozaj jasné a citeľné prejavy prichádzajú až okolo 15. týždňa. U žien, ktoré ešte nerodili, to dokonca býva o kúsok neskôr. Prirodzene, že pohyby plodu sú nielen dôkazom života, ale aj silným prejavom komunikácie nového tvora s mamou.
Rozhovory bez slov
Obsiahnuť nuansy tohoto jedinečného typu komunikácie nie je jednoduché, keďže prebieha zásadne bez slov, no napriek tomu má isté nepísané pravidlá. To prvé a veľmi dôležité znie: žena by mala denne zaznamenávať aspoň 10 jasných signálov a pohybov svojho milovaného „kumpána“. Toto číselko síce tvorí štatistické minimum, ale pritom nejde o žiadnu mantru.
Lekári upozorňujú, aby ženy v týchto týždňoch zbytočne nepodliehali stresom či panike a nerobili si „čiarky“, v zmysle kedy, koľko a ako sa naše bábo dnes hýbalo. Už v tomto štádiu sa prejavuje budúci charakter nového človiečika, takže v tomto duchu sa bude aj usilovne, či menej usilovne, mrviť.
Apropo, spoločné rozhovory. Žena so svojím dieťaťom hovorí nielen hlasom alebo dlaňami kĺžucimi na pomaly rastúcom brušku, ale aj svojím denným režimom, zložením stravy, úsmevom, kultúrnymi aktivitami alebo podliehaním stresu.
Pravdaže, ak sa intenzita pohybov plodu nečakane zníži a trvá akosi podozrivo dlho, môže to mať viacero príčin. Z tých najčastejších to býva infekcia plodovej vody alebo zníženie jej množstva. Prípadne dieťa zápasí s dajakou vrodenou chybou, či pociťuje nedostatok kyslíka. Žena by v takýchto prípadoch mala počúvať svoj jedinečný materský inštinkt a návštevu svojho lekára zbytočne neodkladať. Vyšetrenie odborníkom nebýva nikdy zbytočné.
Celkom iné pocity sa však spájajú už s regulárnym koncom tehotenstva. V tých dňoch sa už bábo hýbe skutočne menej a dáva tak „mame a tatovi“ nepokryte najavo, že je mu v brušku príliš tesno a chystá sa na svet, medzi svojich. Deficit pohybov v tomto štádiu je preto celkom prirodzený a netreba sa nechať vyviesť z miery.
Duch materstva
Každý gynekológ potvrdí, že všetko to rozkošné – občas detsky bezohľadné – vrtenie, kopanie, mrvenie a naťahovanie sa malého drobca má svoj hlboký zmysel. Plod sa aj vďaka nim postupne vyvíja a stáva komplexnou bytosťou, ktorá sa onedlho chystá na svoju celoživotnú misiu – byť dieťaťom a raz dospelým.
Všetky pohyby tak súvisia s jeho postupným dozrievaním. Ustaľuje sa motorika, senzorika, vyvíjajú sa reflexy. To čo matka cíti a vníma pred narodením, bude mať možnosť uvidieť takmer v priamom prenose už o pár týždňov neskôr.
Väčšina pohybov dieťaťa, ich rytmus a intenzita jej totiž budú pripadať akoby „cez kopirák“. To sa týka aj režimu potomka. Ak drobec v brušku rád oddychoval v noci, bude to podobné aj po narodení.
Pochopiteľne, že zázrak tichej komunikácie medzi matkou a dieťaťom prerastá životmi oboch už natrvalo. A zrejme kdesi tu bude ukrytý onen jedinečný „duch materstva“, ktorému môže plne porozumieť zase len matka.
Nič zásadné – skôr naopak – sa na ňom nezmení ani po narodení. Aj keď dieťa už netvorí jedinečnú súčasť jej tela, všetko podstatné sa uchovalo, či skôr prehĺbilo. Komunikácia tak pokračuje po celý život.
Nobody is perfect
Pre kontakt matky a plodu býva – okrem iného – príznačné, že každý z nich má svoju hlavu, takže niekedy sa „spoločné záujmy“ skrátka nestretnú. Z toho sa však vôbec nestrieľa. Ak si bábo chce zacvičiť, urobí to bez ohľadu na miesto a čas, aj uprostred noci.
Takže zaslúžený spánok, alebo práca matky dostávajú v tomto smere občas na frak. V tejto súvislosti je dôležité vedieť, že dieťa zvyčajne mamu rado „vypočuje“. Stačí pár chlácholivých slov, nežné dotyky stekajúce po brušku, prevrátenie sa na druhý bok a mamina sa môže aspoň trochu vyspať.
