Čiarka, alebo zvonec?
Rozumný a vyvážený pohľad na voľbu medzi narodením syna alebo dcéry predstavuje známa veta – hlavne nech je to zdravé! Hovorí sa takto často a usmieva pri nej ešte častejšie, no krv nie je voda. Veľa budúcich matiek ticho a neodbytne túži po dcére, lebo... no lebo šatočky, vlásky, časom super kamošky, proste – žena ako ja.
Kto má dcéru, má rodinu, kto syna, má cudzinu...
Ok, kedysi v postave dcéry zrejme fungovalo niečo ako rodičovská poistka na staré kolená. Dievča sa postará, má viac citu, ostane nám nablízku. To je tá rodina z nadpisu. Dnes sa tento model postupne mení. Syn už nebýva vnímaný ako cudzina, teda ten, ktorý od nás raz odíde.
Mnohým budúcim matkám ale napriek všemožnej snahe nevysvetlíte, že i so synom sa dá celkom dobre porozprávať, aj keď to nebude práve o šatách na stužkovú, nemožnom chovaní švagrinej alebo večných otcových ponožkách na koberci. Bude to vždy iné rozprávanie.
Múdri to vedia dávno
Ale nebuďme naivní, neobjavujeme Ameriku! Naprieč dejinami a ľudskými osudmi predsa platilo a platí: čo a ako si vychováš, to máš! Mať syna tak môže byť pre matku vlastne skvelé dobrodružstvo. Chlapec predsa prináša iný pohľad na svet, viac adrenalínu, viac odmietania a viac súperenia. Prečo mu neukázať, že svet ženy vie byť tiež silný, odhodlaný, vášnivý, aj keď podstatne nežnejší a láskyplnejší?
Zo syna dcéru nespravíme, ale je škoda každej šance, nenaučiť sa pri jeho výchove kopu nového. Syn sa raz predsa stane budúcim mužom. A tak je dobré, ak mu vštepíme to, čo z neho raz skutočného muža urobí. Neuškodí mu, ak nazrie do ženskej duše hlbšie.
Otec má svoj referát pri výchove daný, no matka by mu mala citlivo ukázať, že úcta k žene je najmä úctou k materstvu, rodovej krehkosti a hlbokému zmyslu pre rodinu. A pozor, nič sa nestane, ak si tieto úlohy rodičia sem-tam prehodia.
Obaja tak môžu synovi, budúcemu otcovi a manželovi, udeľovať tie najlepšie lekcie z manželského spolužitia, zvládania rodičovských úloh alebo sociálneho postavenia v rodine. Nakoniec, už v antickom Ríme sa vedelo, že príklady priťahujú.
Sklamať môže každý
No, a keď budeme celkom otvorení, v živote môže sklamať predsa každý. Otec, matka, syn alebo dcéra – všetko jedno, všetko je možné. Prečo teda zbytočne plánovať pohlavie dieťaťa, keď máme aj tak všetko vo svojich rukách?
Je na nás, aby sme svojho potomka naučili, že byť dcérou alebo synom nie je – pre neho, ani pre nás – nijako podstatné. Jediné, čo sa v ktorejkoľvek rodine a vo vzťahu dieťa – rodič ráta, je láska, dôvera, tolerancia a trvalá úcta. Všetko ostatné môžeme pokojne zaradiť do priehradky s nápisom – bežná rodinná prevádzka.
